Nespôsobujú opatrenia proti šíreniu koronavírusu viac škôd, ako vírus samotný? A nie sú obmedzenia, ktoré dnes musíme znášať iba dôsledkom paniky a hystérie? Podobné otázky sa v súvislosti s ochorením COVID-19 vynárajú opakovane. Ak dnes chceme nájsť odpoveď na to, či predsa len neexistuje ľahšia a menej bolestivá cesta, bude užitočné pozrieť sa na krajinu, ktorá sa o to pokúsila.
Po tom, čo väčšina krajín sveta pristúpila k striktným opatreniam, Švédsko zvolilo alternatívny prístup. V situácii, keď v Nórsku a Dánsku zavreli hranice, školy, škôlky a všetky obchody s výnimkou tých, ktoré sú nevyhnutné pre zásobovanie, vo Švédsku nechali ľudom možnosť navštevovať reštaurácie, chodiť ku kaderníkovi a posielať deti mladšie ako 16 rokov do škôl. Namiesto prísnych reštrikcií sa švédske autority rozhodli vydať cestou odporúčaní a spoľahli sa pri tom na zodpovednosť vlastných občanov.
V týchto dňoch však vidíme, že ani Švédsko nedokáže oklamať neúprosnú matematiku. Voľnejší prístup znamená viac nakazených, viac úmrtí a vyššiu záťaž pre zdravotníctvo. A to následne núti švédskych politikov pristupovať k ďalším obmedzeniam. Nie hystéria, nie panika, ale nepriaznivý vývoj situácie.
Rozdiel medzi počtom úmrtí zapríčinených ochorením COVID-19 v Nórsku, Dánsku, Fínsku a Švédsku znázorňuje nasledujúci graf:
V čase písania článku, 9. apríla 2020, Švédsko zaznamenalo 9 141 nakazených a 793 mŕtvych. Stefan Hanson, švédsky expert na infekčné choroby pre britský The Guardian povedal, že situácia sa v týchto dňoch stáva kritickou predovšetkým v hlavnom meste Štokholm. „Riziko, že nemocnice prestanú zvládať nápor pacientov sa stáva reálnym. Už dnes je potrebné robiť rozhodnutia pri liečbe podľa veku pacientov,“ hovorí Hanson.
Ukazuje sa, že ani vo Švédsku sa nemožno spoľahnúť iba na zodpovednosť obyvateľov. Anders Tegnell, štátny epidemiológ, ktorý je zodpovedný za prijaté opatrenia, podľa švédskeho spravodajského portálu Local upozornil, že reštaurácie, ktoré nedodržiavajú preventívne opatrenia budú musieť byť uzavreté. „Dostávame mnoho signálov, že pravidlá nie sú dodržiavané a preto je logickým krokom zaviesť kontroly,“ vyjadril sa na tlačovej konferencii Tegnell.
Na zavádzanie prísnejších opatrení sa pripravuje aj švédska vláda. Poslúžiť na to má nový zákon, ktorý 7.apríla získal podporu v parlamente a platiť má od 18. apríla do 30. júna. Zákon má umožniť vláde efektívne prijímať opatrenia nevyhnutné na spomalenie šírenia koronavírusu. Tieto opatrenia môžu zahŕňať uzavretie prístavov, škôl, reštaurácií, obchodov a firiem.
Zákon má umožniť švédskej vláde efektívne prijímať opatrenia nevyhnutné na spomalenie šírenia koronavírusu. Tieto opatrenia môžu zahŕňať uzavretie prístavov, škôl, reštaurácií, obchodov a firiem.
„Zažívame historicky výnimočnú a náročnú situáciu, v ktorej musíme prijať aj ťažké rozhodnutia, ak to bude potrebné,“ vyjadrila sa podľa portálu Local švédska ministerka zdravotníctva Lena Hallengren. Do okamihu, kým vláda pristúpi k reštriktívnym opatreniam, zostávajú v platnosti aktuálne odporúčania: Pracovať z domu, ak je to možné, udržiavať vzdialenosť 2 metre na verejnosti, nezhromažďovať sa vo väčších skupinách, praktikovať hygienu rúk, nevychádzať z domu v prípade symptómov nachladnutia, zrušiť všetky cesty aj vo vnútri krajiny, ak nie sú nevyhnutné, chrániť seniorov.
Vývoj situácie vo Švédsku v týchto dňoch znepokojuje aj susedné krajiny, ktoré zaznamenávajú vďaka prísnejším opatreniam miernejší nárast ochorenia. Fínsko ohlásilo sprísnenie kontrol na hranici zo Švédskom, v stredu na tlačovej konferencii v Oslo vystúpil Espen Rostrup Nakstad, zástupca riaditeľa inštitútu ministerstva zdravotníctva Norwegian Directorate of Health s vyhlásením, že stratégia Švédska je „úplne chybná“.
Čo nám tento aktuálny vývoj vo Švédsku ukazuje? Po prvé, problémy, ktoré spôsobuje šírenie koronavírusu sú skutočné. Nezáleží na tom koľko optimizmu a sebadôvery máte, týmto problémom musíte skôr či neskôr čeliť. Po druhé, spor medzi ekonomikou a zdravím je falošný. Ukazuje sa, že žiadna krajina nedokáže ekonomicky fungovať a prosperovať v situácii, kedy jej kolabuje zdravotníctvo. Samozrejme, spôsoby boja s koronavírusom sa budú postupne zdokonaľovať. Zatiaľ čo dnes sú jedinou zbraňou väčšiny krajín lockdown a obmedzenia spoločenského života, postupne sa začne pracovať na sofistikovanejších metódach, akými sú inteligentné karantény, efektívne testovanie a trackovanie infikovaných. Ale aj príklad Švédska dokazuje, že boj s koronavírusom nie je fetiš ani hoax. V civilizovanej krajine je to nevyhnutnosť.
– titulná fotka: Raphael Andres/Unsplash
