„Množstvo ľudí ostáva doma, mnohí rušia svoje obvyklé cesty. Veľa firiem bankrotuje, očakávame dramatický nárast nezamestnanosti. Prijali sme viacero nových zákonov a nariadení, ktoré ovplyvňujú celú spoločnosť. Vo Švédsku síce nemáme lockdown, ale veľká časť švédskej spoločnosti je zatvorená. Súčasná situácia postihuje veľa Švédov,“ uviedla v piatok na tlačovej konferencii švédska ministerka zahraničia Ann Linde.
Švédsky premiér Stefan Löfven v ten istý deň odpovedal na otázku novinárov, ako dlho vo Švédsku potrvajú obmedzenia: „Na to dnes nie je možné odpovedať, ale skôr ako na týždne, bude lepšie pripraviť sa na mesiace. Dôležité je vyrovnať krivku, aby sa zdravotníctvo dokázalo vyrovnať s počtom prípadov. Návrat do normálu potrvá dlho.“
Neočakáva sa pritom, že švédska stratégia ochráni hospodárstvo viac, v porovnaní so susednými krajinami, ktoré prijali prísnejšie obmedzenia. Ministerka financií Magdalena Anderssonová uviedla, že HDP by sa mohlo tento rok vo Švédsku znížiť o 10% a nezamestnanosť sa môže vyšplhať až na 13,5%.
V porovnaní so susednými krajinami má Švédsko výrazne vyšší počet mŕtvych na milión obyvateľov (denne aktualizovaný graf možno sledovať tu). Problém je, že ani miernejšie opatrenia významne nechránia švédsku ekonomiku. Švédska skúsenosť by teda mohla dávať za pravdu tým, ktorí upozorňujú, že otvorenie obchodov, škôl a reštaurácií zásadne nezmierni ekonomické škody spôsobené globálnou hospodárskou krízou.
Významnú rolu v boji s koronavírusom však hrá aj psychologický faktor. Prieskumy verejnej mienky zo začiatku apríla ukázali, že švédski občania oceňujú voľnejšie opatrenia, vďaka čomu rastie podpora vládnucich sociálnych demokratov a premiéra Stefan Löfven-a. Snaha udržať morálku a disciplínu ľudí bola jedným z argumentov švédskych autorít, prečo nepristúpili k zavedeniu prísnych opatrení hneď po vypuknutí krízy. Epidemiológ Anders Tegnell zodpovedný za švédsku stratégiu prísne opatrenia nikdy úplne neodmietal. Jeho argument však znel, že ak sa zavedú príliš skoro, ľudia sa skoro unavia. „Je preto lepšie nechať si ich na časy, kedy ich budeme naozaj potrebovať,“ vysvetľoval Tegnell.
Epidemiológ Anders Tegnell zodpovedný za švédsku stratégiu prísne opatrenia nikdy úplne neodmietal. Jeho argument však znel, že ak sa zavedú príliš skoro, ľudia sa skoro unavia.
Dôvera a disciplína obyvateľov je to, o čo sa teraz hrá aj na Slovensku. Ľudia po niekoľkých týždňoch v lockdown-e cítia únavu a pribúdajú správy o porušovaní sociálneho dištancu. Zbytočne bude vláda trvať na striktných opatreniach, ak ich ľudia prestanú dodržiavať. Pokiaľ nechceme smerovať k policajnému štátu, budú musieť lídri krajiny citlivejšie pracovať s dôverou ľudí. Zo všetkého najskôr by však mala k ľuďom skutočne doraziť finančná pomoc, lebo nič v tejto chvíli nezvyšuje frustráciu tak, ako skutočnosť, že ani po piatich týždňoch od zastavenia ekonomiky nevidia postihnutí opatrenia vlády na svojich účtoch.
- foto: Jonathan Brinkhorst/Unsplash
