V týchto dňoch definitívne zaniká SME ako sme ho doteraz poznali a čítali. Prvotný šok pomaly opadáva, znechutenie sa stáva znesiteľné, a tak ostáva už len odpovedať na dve najdôležitejšie otázky. Čo sa to vlastne stalo a čo z toho vyplýva do budúcnosti?
Odpoveď na prvú otázku je pomerne jednoduchá. Vedenie a redaktori SME si zachovali tvár a odmietli pracovať pre finančnú skupinu Penta, ktorej praktiky týkajúce sa najmä pofidérneho vplyvu na politikov predtým dôrazne kritizovali. Tento zásadný krok odporu vykonali ako jediný nielen novinársky kolektív na Slovensku a tým podčiarkli a potvrdili svoju dovtedajšiu prácu. Penta však okrem SME skúpila aj periodiká ako Plus 7 dní a Trend. Podľa serveru O médiách com. existuje možnosť kúpenia Markízy a TA3. Finančnej skupine v žiadnom prípade nemôže ísť o zisk, keďže ten je v dobe internetu najmä v printových médiách na jej pomery nízky. Pente a JaT, ktoré už vlastnia takmer celý mediálny priestor, ide ako všetci tušíme o niečo celkom iné. Vytvárajú vlastné Slovensko, umelú virtuálnu krajinu. Domyslené ad absurdum, krajinu, v ktorej sa budeme deliť najmä na pokojných zamestnancov a zákazníkov.
Médiá v ich rukách sú strojom na výrobu hmly, kvôli ktorej už nie je možné poukázať na podstatné, či kritické udalosti v štáte, a v ktorej sa strácajú obrysy politických a finančných machinácií. Jednoducho povedané, už nikto tu neukáže na zlodeja, ak to nie je v ich záujme. A tým sa dostávame k druhej otázke. Čo znamenajú SME a podobné periodiká pre našu krajinu, v ktorej práve noviny a následný tlak verejnosti núti políciu naháňať zločincov? V ktorej len noviny poukazujú na šialené výroky sudcov? V ktorej sú už len noviny skutočnou opozíciou vláde dlhodobo ignorujúcej práva a potreby občanov? No, bez zveličenia, v takej krajine sú médiá ako SME ešte dôležitejším pilierom demokracie ako tie na Západe. Zdá sa preto, že jediným spôsobom ako neuviaznuť v tomto desivom opentanom stave, je dohodnúť sa na nových mediálnych pravidlách. Obmedzenie možností vlastniť naraz celý mediálny priestor a vytvoriť informačný kartel nie je zničením voľného trhu, ale naopak vedie k jeho kultivácii.
Zdá sa , že jediným spôsobom ako neuviaznuť v tomto desivom opentanom stave, je dohodnúť sa na nových mediálnych pravidlách. Obmedzenie možností vlastniť naraz celý mediálny priestor a vytvoriť informačný kartel nie je zničením voľného trhu, ale naopak vedie k jeho kultivácii.
To, čo tu je teraz, voľným trhom nazvať nemôžeme, je to viac trh márnosti, než hocičo iné. Od začiatku až po súčasnosť deformovaný politikmi a ich spriatelenými kšeftármi. Ukazuje sa, že pri kúpe médií by mali platiť úplne iné pravidlá, ako pri iných investíciách. Nejde tu totiž len o komoditu, ale najmä, ako väčšina z nás jasne cíti, o nezastupiteľný prvok demokratického systému prospešný pre všetkých. Slobodné a v rámci možností nezávislé média sú verejným záujmom demokratickej spoločnosti. Možno je to výzva pre politikov, ktorý by chceli byť raz skutočnou protiváhou Smeru. Ale tiež protiváhou finančných skupín ako skutoční zástupcovia občanov.
Nech už máme akékoľvek výhrady, Slovensko bolo s denníkom SME oveľa lepším miesto pre život. Proti rozpínavej oligarchii postsovietskeho typu však nestačí uplatniť čo aký čestný a obdivuhodný postoj, ale najmä jasné a pragmatické pravidlá.
– titulná fotka: Luciano/Flickr
3 komentáre
Zdravím Vás pán Cibulka. Váš názor je zaujímavý. Súhlasím s tým, že obe menované finančné skupiny začínajú mať výrazný vplyv na mediálny priestor. Taktiež sčasti súhlasím s dôvodom, pre ktorý tento stav nastal, to znamená silný vplyv štátu a výrazná previazanosť s politickými stranami a ich predstaviteľmi.
S čím sa však nemôžem stotožniť je argument štátneho zásahu do kúpy súkromného majetku jednej súkromnej spoločnosti druhou. Práve toho štátu, ktorého predstavitelia sú s predmetnou finančnou skupinou úzko spätí a majú na seba väzby. Pokiaľ pripustíme , že sa už predtým nesprávali morálne a zákonne, je očakávateľné, že obdobne budú reagovať aj v tomto prípade a nezasiahnu.
Áno, máte pravdu, že sa tu vytvára veľký priestor na manipuláciu a šírenie „hmly“. Nemám však pocit, že by predaj Petit-Pressu a denníka SME ako jeho súčasti bol „koncom“ slobodných a nezávislých médií. Hlavne v súčasnej elektronickej dobe. Chápem Vašu obavu a tiež si myslím, že na určité obdobie môže nastať nerovnováha v kvalite informovanosti. Denník SME bol bez debaty mienkotvorné médium a vyvažoval niektoré pokusy o dezinformácie z iných strán. Je logické obávať sa zmeny smerovania, hlavne po odhalených skutočnostiach vplyvu a spôsobov konania finančnej skupiny. Existenciu plurality názorov, informácií a ich dostupnosť tiež považujem za jeden z dôležitých prvkov demokracie. Veľa komentátorov však akosi zabúda na ostatné možnosti vyváženia vplyvu inými existujúcimi, resp. vzniknuvšími médiami. Či už bez, alebo pod záštitou „opozičného“ kapitálu k finančnej skupine. Z iného uhla pohľadu „noviny“ tvoria vždy ľudia a ostáva na ich osobnej morálke ako budú informovať. Taktiež aj čitatelia sú len zákazníci a pokiaľ budú mať pocit klesajúcej kvality, budú hľadať alternatívu. A to, aby nachádzali kvalitnú alternatívu neskreslených informácií v tlačenej, alebo elektronickej forme je už priestorom napríklad aj pre Vás.
Dobrý deň, nemyslel som nejakú priamu intervenciu štátu a zákaz obchodnej transakcie v tomto konkrétnom prípade, ale o také nastavenie pravidiel, aby jedna dve skupiny nemohli kontrolovať celý relevantný trh s médiami. Jednoducho ak je jasné, že konanie monopolov bude v konečnom dôsledku nevýhodné pre spoločnosť, mala by sa vytvoriť situácia, aby monopoly v tejto sfére nevznikali. Debata sa však stále redukuje na opozíciu voľný trh vs. komunizmus a pritom by to malo byť pokrivený voľný trh vs. kultivovaný voľný trh s pragmatickými pravidlami.
Ďakujem za odpoveď a dovysvetlenie. Rozumiem Vám. Len sa opäť dostávame ku základnej otázke takýchto debát a tou je „Kto by teda mal tieto pravidlá určovať (čo je ešte pre spoločnosť výhodné a čo už nie) a prečo by sme mali považovať štát za tú autoritu, ktorá dokáže rozhodnúť správne?“.
Celkovo zaujímavé by bolo zisťovať, čo je príčinou vzniku takýchto monopolov, čo je dôvodom „pokrivenosti“ trhu (a či vôbec môžeme pri „pokrivenosti“ hovoriť o voľnom trhu). Či sa pri „pokrivenom“ trhu nejedná len časť cyklu, po ktorej príde nasledujúca v podobe obnovenia kultivovanosti. Príliš veľa otázok, ešte viac možných odpovedí. Ale odbočil som. Uzavrel by som to tým, že som sám zvedavý, ako sa celá situácia vyvinie. A či to celé nebude mať nakoniec, prekvapivo, ozdravný charakter.