Izrael alebo Palestína? 7 otázok, ktoré by ste mali zvážiť

Nemusíte si vybrať, či budete „za Izrael“ alebo „za Palestínu“. Ak podporujete sekularizmus, demokraciu a riešenie v podobe dvoch štátov – a ak odmietate Hamas, rozširovanie osád a okupáciu – môžete byť za Izrael aj za Palestínu zároveň.

– preklad článku Ali A.Razviho, ktorý bol pôvodne publikovaný na stránkach Huffington Post.

Vždy keď počujem niekoho hovoriť, že je „proizraelský“ alebo „propalestínsky“, uvedomím si, akú dôležitú úlohu hrá v tomto konflikte jeho kmeňová povaha. O iných krajinách nezvykneme rozprávať týmto spôsobom. Prečo práve o týchto dvoch? Izraelčania aj Palestínci sú predsa pestré spoločenstvá s bohatou históriou, pestrou kultúrou a dvoma veľmi blízkymi (aj keď znepriatelenými) náboženstvami. Pridať sa výhradne na jednu stranu nedáva zmysel.

Zvykne sa predpokladať, že moslimovia na celom svete podporujú Palestínu, zatiaľ čo všetci židia podporujú Izrael. To je prirodzené, ale zároveň aj problematické. Znamená to, že nejde ani tak o to, kto je v práve, ale skôr o to, akému kmeňu prejavujete lojalitu. Znamená to, že uhol pohľadu, akým sa na konflikt pozerajú jeho účastníci, je daný miestom ich narodenia. Akokoľvek udalosti na Blízkom východe racionalizujeme a analyzujeme, stále vo svojom jadre zostávajú kmeňovou  vojnou.

Kmeňové vojny prekvitajú práve tam, kde sa každý musí pridať na jednu stranu. Pridať sa na jednu stranu v tomto prípade znamená  prilievať olej do ohňa a prehlbovať polarizáciu. Nakoniec sa môže stať, že krv na rukách budete mať aj vy.

Takže predtým, ako sa pridáte na jednu stranu Izraelsko-palestínskeho konfliktu, skúste si položiť nasledujúcich sedem otázok:

 1. Prečo sú udalosti vždy oveľa horšie, keď sú do nich zapojení židia?

V čase, keď píšem tento článok, zomrelo v Gaze viac ako 700 ľudí (v čase prekladu je to už 1 800 obetí – pozn. prekladateľa). Moslimovia na celom svete sa prebudili. Je dôvodom búrlivých reakcií vysoký počet obetí?

Baššár al-Asad za dva roky zabil viac ako 180 000 Sýrčanov, väčšinou moslimov. To je viac ľudí, ako zomrelo pri bojoch v Palestíne za posledné dve desaťročia. V Iraku a Sýrii bolo pozabíjaných tisíce moslimov iba za posledné dva mesiace. Desiatky tisíc moslimov povraždil Taliban. Pol milióna čiernych moslimov zavraždili arabskí moslimovia v Sudáne. A zoznam pokračuje ďalej.

Ale udalosti v Gaze vyvolávajú v moslimoch, rovnako u Šítov aj u Sunnitov, mimoriadnu odozvu. Obrázky zabitých detí v Gaze a priebežne aktualizované počty obetí zaplavujú ich sociálne siete. Ak by to bolo iba vecou počtu obetí, nemali by vzbudzovať iné konflikty väčšiu pozornosť?

Byť aktuálne Asadom alebo ISIS (Islamský štát v Iraku a Sýrii), ďakoval by som Bohu, že nie som žid.

Je paradoxom, že niektoré obrázky mŕtvych deti, ktoré sú prisudzované izraelským útokom v Gaze a ktoré sú zdieľané prostredníctvom sociálnych sieti, pochádzajú podľa reportáže BBC zo Sýrie. Sú to deti zavraždené Asadom, ktorého podporuje ten istý Irán, ktorý podporuje aj Hizbaláh a Hamas. Existuje spôsob akým možno viac zneužiť nevinné detské obete, ako pripísať ich smrť svojmu nepriateľovi, zatiaľ čo v skutočnosti vinu nesú vaši vlastní podporovatelia?

To všetko samozrejme žiadnym spôsobom neospravedlňuje bezohľadnosť, nedbanlivosť a niekedy aj otvorenú krutosť izraelských ozbrojených síl. Pravdou však ostáva, že jednotná opozícia moslimského sveta voči Izraelu nie je spôsobená počtom civilných obetí.

Moja otázka pre všetkých, ktorí vyrastali na Blízkom východe a v ďalších moslimských krajinách, tak ako som vyrastal aj ja sám: Ak by Izrael zajtra ustúpil z okupovaných území, obnovil stav hraníc z roku 1967 a dal Palestíncom východný Jeruzalem – úprimne si myslíte, že by si Hamas nenašiel ďalšiu zámienku pre pokračovanie ozbrojeného boja? Naozaj si myslíte, že to nemá nič spoločné s faktom, že sa jedná o židov?  Spomínate si,  čo všetko ste počúvali vo vysielaní verejných televíznych staníc, ak ste vyrastali v krajinách ako Palestína, Saudská Arábia, Egypt?

Áno, je to nespravodlivá a ilegálna okupácia. Áno, je to humanitárna katastrofa a porušovanie ľudských práv. Ale pravda je aj to, že druhá strana je poháňaná hlboko zakoreneným antisemitizmom. Každý, kto žil v arabskom/moslimskom svete viac ako jeden rok, vie o čom hovorím. Za týchto okolností nie je jednoduché celú vinu zvaliť na jednu alebo druhú stranu, ako sa vás snažia presvedčiť ľudia typu Chomsky alebo Greenwald. Vina je na oboch stranách.

 2. Prečo stále počujeme tvrdenia, že to nie je nábožensky konflikt?

V súvislosti s konfliktom na Blízkom východe pretrvávajú tri mýty o jeho „koreňoch“:

Mýtus č.1: Judaizmus nemá nič spoločné so sionizmom.
Mýtus č.2: Islam nemá nič spoločné s džihádizmom alebo antisemitizmom.
Mýtus č.3: Konflikt nemá nič spoločné s náboženstvom.

Pre tých, ktorí vyhlasujú: „Som proti sionizmu, ale nie proti judaizmu!“ mám jednu otázku. Je to iba náhoda, že pasáže zo Starého zákona takmer presne opisujú to, čo sa dnes skutočne deje?

„Tvojmu územiu dám siahať od Červeného mora až po Filištínske more a od púšte až po rieku, lebo obyvateľov krajiny dám do tvojej moci, aby si ich vyhnal spred seba. Neuzavrieš s nimi ani s ich bohmi zmluvu! Nezostanú bývať v tvojej krajine, aby ťa nezviedli na hriech proti mne. Keby si uctieval ich bohov, bola by to tvoja záhuba.“ Exodus 23:31-32

Alebo tento?

„Hľa, dávam vám túto krajinu. Vojdite do nej a vlastnite ju! O nej prisahal Pán Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi, že ju dá im a ich semenu po nich.“ Deuteronómium1:8

V knihách Genesis alebo Numeri by sa dalo nájsť viac podobných citátov. Sionizmus nie je „spolitizovanie“ alebo „pokrivenie“ judaizmu. Je to jeho oživenie.

A tých, ktorí hovoria: „Nemá to nič spoločné s islamom, je to vec politiky“ sa pýtam – čo poviete na tieto verše z Koránu:

„Vy, ktorí ste uverili, neberte si židov a kresťanov za dôverníkov. Jedni sú dôverníkmi druhých. A kto z vás by si ich vzal za dôverníkov, ten patrí k nim. Veru Boh správne neusmerní ľudí krivdiacich.“ Korán, 5:51

A čo množstvo veršov citovaných v charte Hamasu? A tento známy hadít, ktorý priamo káže moslimom zabíjať židov?

Ako môže niekto, vo svetle týchto pasáži zo svätých textov vytvorených dávno pred vznikom Izraela alebo okupáciou Gazy, s plnou vážnosťou tvrdiť, že náboženstvo nie je dôležitým faktorom v celom konflikte? Môžeme zavrieť oči pred úryvkami z posvätných textov, ale mali by sme si uvedomiť, že mnohí účastníci konfliktu na oboch stranách ich stále berú veľmi vážne. Počuli ste niekedy dobrý, racionálny a zároveň aj sekulárny argument, ktorý by vysvetľoval rozširovanie osád na Západnom brehu Jordánu?

Zľahčovať úlohu náboženstiev v tomto konflikte nám síce umožňuje kritizovať politické kroky a zachovávať pritom rešpekt k viere tých, ktorí tieto politické kroky realizujú. Ale sú nehumánne idey skutočne hodné rešpektu, najmä ak spôsobujú smrť ľudských bytostí?

Ľudia môžu veriť rôznym veciam, môžu veriť, že Zem je plochá alebo, že sa holokaust nikdy nestal. Môžeme rešpektovať ich právo veriť, ale nie sme povinní rešpektovať to, čomu veria.

Je rok 2014 a neexistuje dôvod, prečo by si náboženstvá zaslúžili väčší rešpekt, ako akékoľvek politické ideológie alebo filozofické systémy. Ľudské bytosti majú práva. Myšlienky a presvedčenia nie.

Často spomínané oddelenie náboženstva a politiky je v abrahámskej tradícii ilúziou. Všetky abrahámske náboženstvá sú zo svojej podstaty politické.

3. Prečo by Izrael  úmyselne zabíjal civilistov?

Toto je jedna z najdôležitejších otázok, ktorá oprávnene vyvoláva najviac emócii. Neexistuje žiadne ospravedlnenie pre zabíjanie nevinných civilistov. Rovnako nemožno ospravedlňovať ani nedbanlivosť, ktorej dôsledkom sú incidenty, ako zabitie nevinných detí na pláži v Gaze.

Existuje však rozumný dôvod, prečo by malo byť v záujme Izraela zabíjať civilistov?

Keď zomierajú civilisti, Izrael vyzerá ako monštrum. Vyvoláva tým hnev aj medzi svojimi najbližšími spojencami.  Hrôzostrašné obrázky ťažko zranených a mŕtvych zaplavujú média. Protesty proti Izraelu sa odohrávajú po celom svete – od Nórska po New York. A relatívne nízky počet obetí na strane Izraela vyvoláva námietky voči neadekvátnemu použitiu sily. Čo je však najdôležitejšie, smrť civilistov pomáha Hamasu.

Ktorý z uvedených dôsledkov zabíjania civilistov by mohol byť v záujme Izraela?

Ak by cieľom Izraela bolo zabíjať civilistov, robil by to úplne inak. Vojaci ISIS  zavraždili za dva dni viac civilistov ako Izrael za dva týždne.  Skúsme si predstaviť, čo by sa stalo, keby ISIS alebo Hamas dostali do rúk zbrane, armádu, letecké sily a jadrový arzenál,  aký má k dispozícii Izrael. Ich nepriatelia by už dávno boli vyhladení z povrchu zemského. Ak by Izrael naozaj chcel zničiť pásmo Gazy, mohol by to urobiť v priebehu pár dni útokmi zo vzduchu. Načo by sa púšťal do bolestivej a nákladnej pozemnej operácie, počas ktorej vystavuje svojich vojakov oveľa väčšiemu riziku?

4. Naozaj používa Hamas civilistov ako ľudské štíty?

Palestínsky prezident Mahmúd Abbás sa k taktike Hamasu vyjadril takto: „Čo sa snažia dosiahnuť strieľaním rakiet na Izrael? Nemám rád, keď sa niekto zahráva s krvou Palestíncov.“

To, že Hamas umiestňuje civilistov do prvých línií svojich bojov nie je žiadne tajomstvo. Hovorca Hamasu Sami Abu Zuhri otvorene priznal v lokálnej televízii, ktorá vysiela v Gaze, že stratégia používania ľudských štítov sa ukázala byť „veľmi efektívna“.

Organizácia UNRWA pracujúca pod záštitou OSN vyjadrila rozhorčenie po tom, čo boli v jej dvoch školách v Gaze objavené zásoby rakiet.

Hamas vystrelil na Izrael tisícky rakiet, ktoré iba zriedka zasiahnu cieľ alebo spôsobia vážnejšie škody. Miesta, odkiaľ ich strieľa, sú zväčša husto zaľudnené oblasti, vrátane nemocníc a škôl.

Aký má zmysel strieľať rakety, ktoré druhej strane nespôsobia vážnu škodu a jediným výsledkom je to, že táto streľba vyprovokuje reakciu izraelskej armády? V konečnom dôsledku tým Hamas iba ohrozí vlastných civilistov a umiestňuje ich do prvej línie odvetných úderov. Aj keď izraelská armáda varuje pred útokmi a vyzýva na evakuáciu, Hamas robí všetko pre to, aby civilisti ostali vo svojich domovoch a ohrozili tak svoje životy.

Hamas veľmi dobre vie, že keď obyvatelia Gazy zomierajú, jemu to pomáha.  Ak existuje jediná vec, ktorá dáva Hamasu legitimitu, tak sú to mŕtvi civilisti. Školy ako skladiská zbraní. Hamas používa mŕtve deti Palestíncov na to, aby získal sympatie a podporu celého sveta. Používa ich ako zbraň.

Človek nemusí schvaľovať konanie Izraela, aby odsúdil Hamas. Zatiaľ čo medzi Izraelom a Fatahom je určitá morálna rovnováha a každý ma svoj kus pravdy, Hamas jej nemá ani kúsok.

 5. Prečo ľudia žiadajú Izrael, aby skončil „okupáciu“ Gazy?

Pretože majú krátku pamäť.

V roku 2005 Izrael ukončil okupáciu v Gaze. Stiahol všetkých vojakov. Zbúral všetky osady. Izraelských osadníkov, ktorí odmietli odísť, odsunul za použitia sily.

Jednalo sa o jednostranný krok Izraela, ktorý bol súčasťou plánu na zmiernenie napätia. Ten plán nebol dokonalý, Izrael stále kontroloval hranice Gazy, vzdušný aj pobrežný priestor. Ale z hľadiska vývoja v regióne to bol významný krok vpred.

Po stiahnutí z Gazy, Izrael otvoril hranice pre obchodnú výmenu. Palestínci dostali 3000 skleníkov, ktoré mali slúžiť na pestovanie ovocia, kvetov a prinášať exportný artikel na dlhé roky.

Ale Hamas sa rozhodol, že nebude investovať do škôl, obchodu, alebo infraštruktúry. Namiesto toho vybudoval rozsiahlu sieť tunelov, v ktorých ukrýval tisíce rakiet a zbraní, vrátane tých najnovších sofistikovaných, ktoré mu dodala Sýria a Irán. Skleníky boli zničené.

Hamas nebudoval žiadne úkryty pre civilistov. Ak teda nepočítame zopár tých, ktoré slúžia vysokopostaveným členom a veliteľom tejto militantnej organizácie. Zatiaľ čo tí sa počas náletov schovávajú v krytoch, obyčajným civilistom radia ostávať vo svojich domovoch aj vtedy, keď na nich padajú bomby.

V roku 2005 mala Gaza veľkú príležitosť, ktorú Hamas premrhal tým, že celé územie premenil na skladisko zbraní a okradol Palestínsky štát o možnosť stať sa modelovým príkladom aj pre budúcnosť Západného brehu.

6. Prečo má Gaza v porovnaní s Izraelom tak veľa obetí?

Dôvodom, prečo nezomiera v Izraeli toľko civilistov nie je to, že by na nich z Gazy strieľali málo rakiet. Je to preto, že ich vláda lepšie ochraňuje.

Keď rakety Hamasu letia na Izrael, rozozvučia sa sirény, aktivuje sa obranný systém Železná kupola, civilisti utekajú do krytov. Keď Izraelské strely smerujú na Gazu, Hamas svojim obyvateľom vraví, aby ostali vo svojich domoch. Izraelská vláda robí všetko pre to, aby svojich obyvateľov pred raketami ochránila, Hamas naopak stavia svojich obyvateľov rovno do rany striel, ktoré často na nich ani neboli cielené.

Obľúbeným vysvetlením je, že Hamas nemá toľko finančných prostriedkov ako Izrael a preto ani nedokáže svojich obyvateľov tak efektívne chrániť. Skutočný dôvod je však trochu iný. Nie je to nedostatok zdrojov ani nedostatok spojencov s bohatým príjmom z ropy. Dôvodom sú iné priority. Všetky tie zbrane, rakety a tajné tunely nie sú lacná záležitosť. Patria však medzi priority Hamasu.

Problém je, že ak klesá počet civilných obetí v Gaze, Hamas stráca jedinú zbraň v nesmierne efektívnej PR vojne. Zatiaľ čo národným záujmom Izraela je chrániť vlastných civilistov a minimalizovať smrť civilistov v Gaze, stratégiou Hamasu je na oboch frontoch dosiahnuť presný opak.

 7. Ak je Hamas taký zlý, prečo celý svet nestojí na strane Izraela?

Pretože každý prešľap Izraela ma masívny dopad.

Mnohí Izraelci majú podobnú kmeňovú mentalitu ako ich arabskí protivníci. Oslavujú bombardovanie Gazy rovnakým spôsobom ako mnohí Arabi oslavovali 11. september 2001.

Podľa nedávno zverejnenej správy OSN sa izraelské vojenské sily podieľali na mučení palestínskych detí a používali ich ako živé štíty. Bili tínedžerov. Ich letecké útoky sú často bezohľadné.  Majú akademikov, ktorí hovoria o tom, že znásilňovanie palestínskych žien môže byť jedinou efektívnou zbraňou. A mnohí sa kruto zabávajú na smrti nevinných palestínskych detí.

Aby sme boli spravodliví, tieto veci sa dejú na oboch stranách. Sú nevyhnutným dôsledkom toho, že za posledných viac ako 65 rokov bolo niekoľko generácií vychovaných v atmosfére vzájomnej nenávisti.

Klásť na morálne správanie Izraela vyššie nároky ako na Palestínu znamená, že k Palestíncom pristupujeme s určitým pocitom nadradenosti. Každopádne, Izrael sám o sebe vyhlasuje, že sa riadi vyššími morálnymi štandardami. Preto je pochopiteľné, ak sa od neho očakáva, že sa nebude správať tak zle, ako najhorší z jeho susedov.

Izrael smeruje k medzinárodnej izolácii a národnej samovražde z dvoch dôvodov: 1. okupácia, a 2. rozširovanie nelegálnych osád.

Rozširovanie osád je jednoducho nepochopiteľné. Nikto skutočne nerozumie tomu, aký to má dôvod. Rázne to odmietla každá jedna americká administratíva  – od Nixona cez Busha až po Obamu. Neexistuje pre to žiadne vysvetlenie – s výnimkou toho biblického (pozri bod 2). V takom prípade je však ťažké vnímať motívy Izraela, ako naozaj čisto sekulárne.

Okupácia je zložitejšia. Christopher Hitchens mal pravdu, keď vyslovil o okupácii palestínskeho územia tieto slová:

„Boj proti náboženskému barbarizmu, hrozbám fanatickej teokracie a potenciálnej nukleárnej agresii, nech to už nazveme akokoľvek, ale všetko úsilie prezentovať Izrael ako dôležitú časť tejto aliancie stroskotáva na okupácii. Je to tak jednoduché.

Môže sa nazývať demokraciou európskeho strihu koľko chce, ale nemôže popri tom vládnuť iným ľuďom proti ich vôli. Nemôže pokračovať v zaberaní ich pôdy spôsobom, akým to robí dnes. Zo strany Izraela, ktorý veľmi dobre pozná stanovisko Spojených štátov a všetkých svojich spojencov a napriek tomu pokračuje v tejto nespravodlivosti, to je krajne nezodpovedné.

Obávam sa, že viem o histórii toho konfliktu príliš veľa na to, aby som si mohol uveriť, že Izrael je iba malý ostrovček obklopený vyhladovanými vlkmi. Viem dosť veľa o tom, akým spôsobom bol založený a koľko násilia a bezprávia sprevádzalo jeho vznik. A som zajatcom tohto poznania, nemôžem sa tváriť, že som to všetko zabudol.“

Ako sme videli v roku 2005, jednostranné stiahnutie sa Izraela je niečo, o čom sa ľahšie hovorí, ako sa to skutočne realizuje. Ale ak Izrael nebude vytrvalo pracovať na dosiahnutí riešenia v podobe dvoch štátov (vďaka Hamasu možno až troch), bude jedného dňa postavený pred smrteľnú dilemu, či ostať židovským štátom alebo demokraciou.

Je zatiaľ príliš skoro na to, aby sme nazvali Izrael apartheidom, ale keď John Kerry povedal, že Izrael tak jedného dňa môže skončiť, nebol ďaleko od pravdy. Je to jednoduchá matematika. Nie je veľa možností ako udržať židovskú identitu štátu zloženého z dvoch národov, medzi ktorými má nežidovská populácia početnú prevahu. A ani jedna z tých možností neznie veľmi dobre.

Povedzme si to otvorene, tá zem patrí obom národom. Izrael bol vyrezaný z územia Palestíny s pomocou Britov koncom 40-tych rokov 20. storočia rovnako, ako bol v tom čase môj rodný Pakistan vytrhnutý z Indie. Ten proces bol bolestivý a zasiahol milióny ľudí na oboch stranách. Ale odvtedy ubehlo už skoro 70 rokov. Dve alebo tri generácie Izraelcov sa narodili a vyrastali v tejto zemi, ktorá je pre nich skutočným domovom. Nemá zmysel zvaľovať na nich vinu a zodpovednosť za historické krutosti ich predkov. Izraelské aj palestínske deti vyrástli v prostredí naprogramovanom k odporu voči „tým druhým“.  Preto tvrdím, že tento kmeňový náboženský konflikt nemožno vyriešiť pokiaľ si ľudia budú musieť vybrať, na koho strane stoja.

Pravdou je, že si nemusíte vybrať, či budete „za Izrael“ alebo „za Palestínu“. Ak podporujete sekularizmus, demokraciu a riešenie v podobe dvoch štátov – a ak odmietate Hamas, rozširovanie osád a okupáciu – môžete byť za Izrael aj za Palestínu zároveň.

Ale ak vám niekto nedá pokoj a núti vás napriek všetkému vybrať si – povedzte mu, že si vyberáte humus.

– titulná fotka: Zoriah/Flickr