Len taká spoločnosť, ktorá sa pýta sama na seba, aká vlastne je a prečo, sa môže vyhnúť frustrácii plynúcej z opakovania tých istých podvedomých samodeštruktívnych reakcií. Len taká spoločnosť, ktorá o sebe uvažuje, môže uspokojiť potreby všetkých svojich členov.
Feminizmus je pre mňa nástrojom odkrývania ochranných vrstiev tradície, pomalé odstraňovanie skamenených nánosov a postupné skúmanie čoraz viac pulzujúcich živých tkanív aktuálnej skutočnosti. Ako najzaujímavejšia analógia sa v tomto kontexte javí tá s technikou psychoanalýzy.
Človek prichádza na prvé sedenie k psychoanalytikovi sebavedomý a celkom istý kontrolou vlastného vedomia. Nepochybuje o ničom, čo by sa týkalo nezávislosti jeho konania a rozhodovania. Vlastný život a svet mu pripadajú ako produkt absolútne racionálneho uvažovania, ako ten jediný prirodzený variant skutočnosti. Všetky zaužívané pravidlá a normy, ktorých je súčasťou, a ktoré ním prenikajú ako nôž čerstvým mäsom, považuje za všeobecne platné a nemenné. Nikdy predtým nezakúsil ten okamih sebaskúmania, ktorý ho môže priviesť k prekvapivým záverom.
Počas procesu psychoanalýzy sa však niečo začína meniť. Jednoducho sa v istom bode musíme začať pýtať nás samých, čo sa stalo v minulosti. Musíme sa vydať na trasu osobnej histórie a začať hľadať isté udalosti stojace pri zrode nášho súčasného ja. Psychoanalytik sa zameria na tieto skryté udalosti a pokúsi sa identifikovať tie, ktoré môžu byť príčinou, či počiatočným bodom aktuálneho stavu. Pod povrchom vedomia sa tak odhaľujú prvky a procesy, ktorých význam je pre individualitu skrytý, ale zároveň fundamentálny.
Feminizmus oslobodzuje, pretože jeho aktivity smerujú k autoreflexii, k vedomému skúmaniu myslenia a konania.
Podobne feminizmus so svojou filozofiou, sociológiou a umením podrobuje spoločnosť špecifickej analýze. K jeho najdôležitejším činnostiam patrí štúdium prejavov spoločenského vedomia a hľadanie jeho skrytých príčin. Následne dekonštruuje skamenené patriarchálne tradície, aby sa dotkol živého nervu v odkrytom tkanive. Mentálne techniky feminizmu aj na príklade rodových stereotypov upozorňujú na to, že bežné nie je to isté ako absolútne, že norma nie je esencia, a že tradičné nemusí byť vždy racionálne. V mnohých svojich aktivitách artikuluje presne to, čo psychoanalýza – to, čo sa javí ako normálne, je výsledkom mnohých zložitých a často protichodných procesov, ktorých súčasťou je často hra náhody a nepostihnuteľné irácio.
Feminizmus oslobodzuje, pretože jeho aktivity smerujú k autoreflexii, k vedomému skúmaniu myslenia a konania. Len taká spoločnosť, ktorá sa pýta sama na seba, aká vlastne je a prečo, sa môže vyhnúť frustrácii plynúcej z opakovania tých istých podvedomých samodeštruktívnych reakcií. Len taká spoločnosť, ktorá o sebe uvažuje, môže uspokojiť potreby všetkých svojich členov.
Feminizmus je teda pre mňa nielen životným postojom, ale aj nenahraditeľným nástrojom, ktorý pomáha udržiavať spoločnosť racionálnu a vedomú si príčin a následkov vlastného konania.
- ilustračné foto: Pete/Feminisme_Si (Flickr)
