„Kapitalizmus je zlo a zlo nemožno reformovať“, týmito slovami končí svoj najnovší dokument Capitalism: Loving Story jeho autor Michael Moore. Ten istý Michael Moore, ktorý vďaka svojim filmom zarobil milióny dolárov a sám sa stal svetoznámym príkladom úspešného kapitalistu.
Osobne Michaelovi Moorovi jeho peniaze a bohatstvo prajem, pretože k nim prišiel predovšetkým vďaka svojej šikovnosti a filmárskej zručnosti, ktorou dokázal zaujať množstvo divákov na celom svete. Na druhej strane, ak voľný trh vyhlasuje za nereformovateľné zlo človek, ktorý sa na ňom dokázal úspešne presadiť a uspieť, nadobudol určité bohatstvo a toto bohatstvo si dnes zaslúžene užíva, vyvoláva to otázky.
Je celkom pochopiteľné, že s týmto druhom otázok sa stretáva aj sám Michael Moore. V rozhovore pre časopis Time (26.9.2009) sa ho novinár spýtal: „Vy sám ste predsa modelom kapitalistu? Zarábate peniaze. Zamestnávate ľudí. Vytvárate produkt a predávate ho zákazníkom. Beriete na seba riziko a získavate s ním spojenú odmenu.“
Michal Moore na to odpovedal: „Som stredoškolský vzdelaný človek, rodák z michiganského Flintu a to nie je dobrá pozícia pre úspech filmára v kapitalizme. Začínal som z ničoho, musel som sa o seba postarať sám. Svoj film Slacker Uprising som ponúkol voľne na internete. Keby som bol kapitalista, nedával by som svojim zamestnancom zdravotné poistenie a platené materské dovolenky. To čo robím nie je kapitalizmus – hovorí sa tomu byť kresťan, človek veriaci v demokraciu a usilujúci sa o spravodlivosť pre všetkých.“
A to je všetko. Keď príde reč na Moorove podnikanie, radikálne heslá o nereformovateľnom zlom kapitalizme sa menia na pomerne konformné vyhlásenia o dobrom kresťanovi, ktorí verí v demokraciu a spravodlivosť.
Keď príde reč na Moorove podnikanie, radikálne heslá o nereformovateľnom zlom kapitalizme sa menia na pomerne konformné vyhlásenia o dobrom kresťanovi, ktorí verí v demokraciu a spravodlivosť.
Takže podľa Moora robí zo zlého kapitalistu dobrého kresťana fakt, že dokáže preraziť v biznise aj keď pochádza z chudobnejších pomerov, občas dokáže nejaký ten svoj produkt poskytnúť ľuďom zadarmo (film Capitalism: Loving Story už Moore opäť úspešné predáva), svojim zamestnancom platí zdravotné poistenie a materskú dovolenku. Fajn, no za revolučné myšlienky by som to nepovažoval. V mojom okolí sú to všetko bežné veci.
Napadá ma však niečo iné – neviem či má alebo bude mať Michael Moore deti. Ak áno, predpokladám, že po jeho smrti zdedia vcelku slušný majetok a dobrú štartovaciu čiaru ako potomkovia úspešného otca. A to bude ich smola. V očiach radikálnych reformátorov kapitalizmu Moorovho typu už nebudú mať šancu stať sa dobrými kresťanmi, akým je ich otec, keďže oni už nebudú pochádzať z chudobného Flintu (Michael Moore dnes žije v luxusnom dome umiestnenom do lukratívnej oblasti Torch Lake). A keď v živote tiež niečo dosiahnu, budú z nich už iba obyčajní zlí kapitalisti, ktorí za svoj úspech vďačia nespravodlivému systému, ktorý ich zvýhodnil hneď od narodenia .
Aby som to zhrnul – Michael Moore je šikovný filmár, producent a dobrý kapitalista. Ako radikálny sociálny reformátor ma veľmi nepresvedčil.
– titulná fotka: Matt Hintsa/Flickr
