K napísaniu tohto blogu ma inšpiroval editorial Štefana Hríba v .týždni č.32 s názvom Woodstock 40. Jeho témou je nielen spomienka na legendárny festival Woodstock, ale aj akési ohliadnutie sa za šesťdesiatymi rokmi a érou hippies.
Ako to už v prípade úvah p.Hríba býva, je to zaujímavé čítanie, no sem tam z neho cítiť príliš čiernobiele videnie a snahu o kategorické posudzovanie veci, ktoré nie je možné jednoducho napasovať do šuplíkov „dobré“, „zlé“. Tak sa stalo, že éru hippies Štefan Hríb hodnotí ako sympatické vzplanutie ideálov, ktoré však v realite vyústilo skôr do „obrovskej manifestácie skazenosti“. Sny vtedajšej generácie a snaženie o ich naplnenie zhodnotil Štefana Hríb ako „mylné kroky, ktorých dôsledky boli škaredé“ (aj keď je podľa autora fajn, že sa mladí o niečo vôbec snažili). Svoj kritický pohľad na túto éru Štefan Hríb uzatvára takto: „Pokúsili sa zmeniť svoj život, a snívali o lepšom svete. Život si často zmenili k horšiemu, a svetu veľmi nepomohli, ale neboli pasívni.“
Sám som narodený v roku 1975, takže o ére hippies v šesťdesiatych rokoch viem iba sprostredkovane z dobových dokumentov. Ale som presvedčený, že dopady tejto eŕy a erupcie ideálov, ktorú priniesla, významne ovplyvnili aj môj život. Dnes už tie ideály samozrejme vyzerajú trochu inak ako pred 40 rokmi, no mám pocit, že vplyvom času sa nestratili ani neukázali ako mylné. Iba sa vykryštalizovali, zreálnili a dnes ovplyvňujú individuálne životy, ako aj podobu našej spoločnosti v miere, ktorá im prináleží.
Poďme sa teda spolu pozrieť na to, čo vlastne ostalo z ideálov šesťdesiatych rokov a akú podobu majú v súčasnosti.
V súvislosti s érou hippies sa veľa hovorí o drogách a voľnej láske. Tomu sa budem venovať tiež, ale začnem z iného kraja – záujem o duchovné bohatstvo východu, otvorenosť v stretávaní kultúr, vzájomné obohacovanie sa a transformovanie rôznych verzií „tradičného“ do podoby, ktorá môže byť užitočná dnešnému svetu. To všetko hralo významnú úlohu v ideáloch šesťdesiatych rokov. Čo nám z toho ostalo dnes? Variabilita duchovných ciest, meditačné školy, jóga, zen, stretávanie východu a západu v rôznych spôsoboch hľadania Boha. Veci, ktoré sa stali súčasťou našich životov, obohacujú nás a rozširujú naše obzory. A boli to práve šesťdesiate roky, kedy sa tieto veci začali diať, kedy sa vydávali zástupy mladých ľudí do Indie a naopak – mnohí duchovní guruovia cestovali z východu na západ. A tak sa popri nevyhnutnom množstve šarlatánov, podvodníkov a klamárov, našli aj ľudia, myšlienky a praktiky, ktoré obohatili západnú civilizáciu a stali sa jej prirodzenou súčasťou, pričom skvalitňujú životy mnohých z nás dodnes.
S touto časťou príbehu súvisí aj ďalšia – otvorená myseľ, prekonávanie kultúrnych, rasových a náboženských bariér. Ťažko možno spochybniť prínos hnutia hippies a celej kultúry tej doby. Dnešným dôsledkom môže byť pokojne aj zvolenie Obamu za prezidenta USA.
Ideály hippies sa vykryštalizovali, zreálnili a dnes ovplyvňujú individuálne životy, ako aj podobu našej spoločnosti v miere, ktorá im prináleží.
Ďalšia významná vec – úcta k Zemi a všetkému živému, návrat k prírode, zárodky ekologického hnutia ako ho poznáme dnes. Zelené myšlienky zažili v ére šesťdesiatych rokov svoj boom. Aj keď vtedy sa všetko odohrávalo najmä v rovine symbolov, happeningu a demonštrácie, vplyv bol obrovský a dnes sme svedkami, ako sa všetky tieto myšlienky realizujú v praxi. Vidíme to na každom kroku – ekoarchitektúra, ekopoľnohospodárstvo, zelený životný štýl, úsporné technológie, renesancia vidieka, biopotraviny, vegetariánstvo, práva zvierat, výchova úcty k životu, ale aj záujem o to, čo sa deje „za našim humnom“. Tieto veci dnes mnohí ľudia žijú, často už bez veľkého kriku, veľkých giest, nie až tak okázalo a demonštratívne, ako v šesťdesiatych rokoch. Ale vďaka za to, že sa vtedy tieto veci dali do pohybu.
Poďme teraz aj k tým šteklivým témam – sex a drogy. Experimentovanie s voľnou láskou, snaha o budovanie netradičných podôb vzťahov, sexuálne oslobodenie, komúny. Na tieto veci sa dnes pozeráme s ironickým úsmevom, no napriek všetkým omylom a slepým uličkám, bolo to obdobie experimentu a ten má svoju hodnotu.
Známy americký psychológ Carl R.Rogers v roku 1973 napísal: „Manželstvo a atomická rodina, predstavujú rúcajúcu sa inštitúciu, rúcajúci sa spôsob života. Potrebujeme laboratória, experimenty, pokusy vyhnúť sa chybám z minulosti a prieskum nových prístupov…. Je najvyšší čas, aby sme si uvedomili a rešpektovali skutočnosť, že tiché revolučné a evolučné experimenty sú priaznivými a nie nepriaznivými stránkami nášho kultúrneho života. Dokážeme akceptovať fakt, že aj tu sa hra volá zmena a že v oblasti partnerstiev a rodinného života zúfalo potrebujeme práve takú revolúciu, aká sa odohrala v priemysle, poľnohospodárstve, lietaní, kozme a všetkých aspektoch života? Dokážeme rešpektovať našich bádateľov? Toto je otázka, ktorej čelíme.“ (1)
Dnes sa môžeme usmievať nad sexuálnym experimentovaním v ére hippies, ale iba do okamihu kedy si uvedomíme, že to čo žijeme je vlastne iba pokračovaním tohto experimentovania a hľadania nových podôb vzťahov. Tradičné modely a odpovede na otázky, ktoré si kladú ľudia v partnerskom spolužití nefungujú, štatistiky o rozvodovosti a rodičoch, ktorí žijú mimo manželstiev hovoria jasne. Experimentovanie, ktoré skúsili hippies bolo možno naivné, príliš odvážne a príliš ľahkovážne, ale bolo potrebné, prinajmenšom kvôli preskúmaniu niektorých slepých uličiek. Aj vďaka tomu sme dnes múdrejší a môžeme experimentovať rozumnejšie a zmysluplnejšie.
Na záver nám ostali drogy, no aj v tejto oblasti platí mnohé z toho, čo som už napísal. Experimentovanie s drogami bolo súčasťou otvoreného skúmania a potreby určitého spirituálneho hľadania. To čo sa dialo v šesťdesiatych rokoch bolo výbuchom, masovým poryvom a vykročením do neznámych oblastí. To všetko si vyžiadalo svoje obete, intenzívne užívanie psychedelík sa ukázalo ako nefunkčné. Časom sa veci ustálili a zaujali miesto aké im prináleží. Drogy, ktoré spopularizovali hippies – lsd, marihuana a niektore ďalšie formy prírodných drôg, sú tu s nami stále. Na rozdiel od heroínu alebo alkoholu nespôsobujú vážnejšie spoločenské problémy. Ide o drogy, ktoré používajú zväčša vzdelaní a lepšie ekonomicky situovaní ľudia. Poznám osobne právnikov, ekonómov, lekárov, ktorí dobre vykonávajú svoju prácu a majú za sebou svoje psychedelické zážitky vyvolané užitím lsd alebo lysohlávok. Považujú to za zážitok, ktorý rozšíril ich duševný obzor a umožnil im dozvedieť sa viac o sebe samých. Pomerne neškodná marihuana sa stala natoľko rozšírená, že úvahy o jej legalizácii znejú stále rozumnejšie. Dnes už lepšie poznáme spôsob ako psychedelické drogy fungujú, aké sú ich nebezpečenstvá a za akých okolností môžu byť prínosné. Inteligentní a rozhľadení ľudia mojej generácie ich užívajú zodpovednejšie, v tichosti, bez potreby robiť okolo toho veľké haló. Psychedelická kultúra, ktorá zažila svoj boom v šesťdesiatych rokoch je súčasťou našej spoločnosti, žije si svojim životom a niektorým ľuďom dokáže rozšíriť ich obzor.
Po všetkom čo som napísal je zjavné, že Woodstock pred 40 rokmi nepovažujem za koniec ideálov a myšlienok, ktoré spopularizovala éra hippies. Myslím, že vtedy iba nastal čas prejsť od happeningu a manifestácie k žitiu ideálov v reálnom svete a hľadaniu spôsobov, ako ich zrealizovať v každodennom živote. A to trvá dodnes.
(1) Carl R.Rogers – Stávame sa partnermi (Manželstvo a jeho alternatívy), vydavateľstvo Persona 2001
anglická verzia: Carl R. Rogers, Becoming Partners (Marriage And Its Alternatives), Delta 1973
