Vo viacerých európskych štátoch začína silnieť volanie po uvoľňovaní opatrení, ktoré spomalili šírenie vírusu, ale zastavili aj spoločenský a ekonomický život. Medzi krajiny, ktoré plánujú v dohľadnom čase pristúpiť k otváraniu patria Dánsko, Nórsko a Rakúsko. Teda štáty, v ktorých sa podarilo vďaka pomerne prísnym opatreniam dostať pandémiu pod kontrolu. Bude preto užitočné sledovať, aké kroky tieto krajiny plánujú podniknúť a k čomu to bude viesť.
Dánsko – chôdza po tenkom ľade
V stredu, 14. apríla, by sa mali v celej krajine znovu otvoriť škôlky a školy. Podľa čelných predstaviteľov štátu sa šírenie vírusu podarilo spomaliť natoľko, že je možné pristúpiť aj k oživeniu niektorých ekonomických aktivít. K 12. aprílu zaznamenalo Dánsko celkovo 6 174 nakazených a 273 úmrtí. Od začiatku apríla však poklesol počet hospitalizácií a pacientov v intenzívnej starostlivosti. „Myslím, že sme pripravení na uvoľňovanie,“ vyjadril sa pre BBC Hans Joern Kolmos, profesor klinickej mikrobiológie z Univerzity južného Dánska.
Oživenie však má byť pozvoľné a opatrné. V školách majú byť dodržiavané väčšie vzdialenosti medzi deťmi, platiť budú striktné hygienické pravidlá a viac aktivít má prebiehať vonku, mimo školských budov. „Rozhodne to nebude normálny školský deň,“ komentoval plány Dorte Lange z učiteľských odborov. Ako uvádza BBC, učitelia majú obavy, či a ako sa im podarí všetky opatrenia dodržať. Neistotu cítiť aj medzi rodičmi. Po zverejnení plánov na otvorenie škôl vznikla na facebooku iniciatíva s názvom „Moje dieťa nie je pokusné morské prasa“, ku ktorej sa pridalo viac ako 35 000 ľudí. Rodičia prostredníctvom iniciatívy vyjadrujú obavu v súčasnej situácii posielať svoje deti do škôl.
To, že uvoľňovanie opatrení je chôdza po tenkom ľade si uvedomujú aj dánske autority. „Ak otvoríme Dánsko príliš rýchlo, budeme riskovať nárast infekcií, čo by znamenalo nutnosť opätovne sprísniť opatrenia,“ vyjadrila sa pre portál BBC dánska premiérka Mette Frederiksen. Od otvorenia škôl si vláda sľubuje zvýšenie produktivity rodičov pracujúcich v režime home office. Okrem toho prebiehajú aj konzultácie so zástupcami menších súkromných firiem s cieľom nájsť bezpečný spôsob, ako umožniť aspoň časti pracujúcich návrat do kancelárií a prevádzok.
„Ak otvoríme Dánsko príliš rýchlo, budeme riskovať nárast infekcií, čo by znamenalo nutnosť opätovne sprísniť opatrenia,“ povedala premiérka Mette Frederiksen.
Veľa vecí však ostáva po starom, napríklad hranice budú zatvorené minimálne do 10. mája. Podľa odborníkov sa efekt čiastočného uvoľnenia ukáže v priebehu troch týždňov, po ktorých bude možné povedať, či sa bude v uvoľňovaní pokračovať. Aj keby sa situácia vyvíjala optimálne, Dáni sa budú musieť pripraviť na svet plný nových pravidiel a obmedzení. „Nemyslím si, že sa v dohľadnej dobe vráti normálny život, na aký sme boli zvyknutí pred príchodom koronavírusu,“ povedala premiérka Frederiksen.
Nórsko – nikto netuší, čo čaká za rohom
Ekonomika Nórska patrí k tým, na ktoré koronavírus dopadol ničivou silou. Miera nezamestnanosti tu minulý týždeň prekročila rekordných 15%. Preto mnohí Nóri s nádejou očakávajú prvé kroky postupného uvoľňovania, ktoré avizovala nórska vláda.
Aktuálne opatrenia v Nórsku zahŕňajú zavretie škôlok a škôl, ako aj obmedzenie cestovania vo vnútri krajiny. To by sa však v priebehu apríla mohlo zmeniť. Otvorenie škôlok je naplánované na 20. apríla, od kedy by mohli Nóri začať opäť navštevovať aj svoje obľúbené chalupy v horách. Školy by podľa terajších plánov mali otvoriť 27. apríla. Popri tom ostane pravidlom práca z domu a ľudia bez trvalého pobytu nebudú môcť zatiaľ vstúpiť do krajiny. Výnimku tvoria iba zamestnanci v kľúčových oblastiach nórskej ekonomiky, ako rybolov alebo ťažba ropy.
Prázdne metro v Oslo (Unsplash, Robert Tudor)
Aj Nóri musia byť pri plánoch na uvoľňovanie opatrní. 12. apríla zaznamenalo Nórsko spolu 6 485 pozitívne testovaných a 124 úmrtí. Počet nových hospitalizácií minulý týždeň však aj tu poklesol a zdá sa, že prijaté opatrenia prinášajú ovocie. „Spoločne sme nad vírusom získali kontrolu, preto môžeme teraz spoločne začať po kúskoch otvárať spoločnosť,“ vyjadrila sa podľa agentúry Reuters minulý týždeň na tlačovej konferencii premiérka Erna Solberg.
Odborníci v Nórsku sa však snažia optimizmus svoje premiérky krotiť. Nórsky inštitút verejného zdravia (NIPH) uverejnil správu, podľa ktorej kontrolu nad pandémiou v krajine môžno síce udržať, ale za predpokladu, že aktuálne opatrenia zostanú zachované. Inými slovami, uvoľnenie opatrení môže priniesť výrazné zhoršenie situácie. Podľa inštitútu hlavná vlna nákazy Nórsko iba čaká. Stine G. Bergo, korešpondentka portálu Local situáciu popísala takto: „Mnohí z nás sa nevedia dočkať návratu k normálnemu životu, ale zároveň si nie sme istí, či už nastal ten správny čas. Pokiaľ ide o koronavírus, zatiaľ vieme iba jedno. Nikto netuší, čo ho čaká za najbližším rohom“
Rakúsko – skôr, ako ostatní
Rakúsko je podľa premiéra Sebastiana Kurza krajina, ktorá si počína veľmi dobre, dokonca lepšie ako väčšina európskych štátov. 12. apríla v Rakúsku zaznamenali celkovo 13 945 prípadov a 350 úmrtí. Denný počet nových infekcií v posledných dňoch predstavuje najvýraznejší pokles v rámci všetkých krajín EÚ. Podľa Kurzovho vyhlásenia, o ktorom informoval portál Euractiv, Rakúsko vďaka prísnym opatreniam predišlo úmrtiu desiatok tisícov ľudí. Priaznivý vývoj umožňuje rakúskemu premiérovi predstaviť plán, ktorého cieľom je dostať krajinu z krízy „skôr, ako sa to podarí ostatným štátom.“
Viedenský zábavný park Práter (Unsplash, Gabriele Diwald)
Rakúsky plán zahŕňa otvorenie malých obchodov a záhradníctiev 14. apríla, pričom počet zákazníkov bude limitovaný jednou osobou na 20 štvorcových metrov. 1. mája by sa mali otvoriť všetky obchody a v druhej polovici mája by sa mali pridať reštaurácie a hoteli. Vláda si však vyhradzuje právo kedykoľvek zatiahnuť ručnú brzdu v prípade, že by sa situácia začala zhoršovať. Domáce vyučovanie pokračuje predbežne do polovice mája. Povinnosť nosiť rúška bude rozšírená aj na obchody a verejnú dopravu. Aplikácia Red Cross, ktorá slúži na mapovanie infekcie a varovanie pred rizikovým kontaktom ostane napriek predchádzajúcim úvahám zatiaľ dobrovoľná.
Varovné hlasy – experiment, ktorý prináša riziká
Plány uvoľniť opatrenia sa však stretávajú s vlažnými reakciami niektorých odborníkov. Podľa regionálneho riaditeľa WHO pre Európu Dr. Hansa Kluge, je situácia v EÚ stále znepokojujúca a čas na uvoľňovanie opatrení ešte nenastal. „Európa ostáva stále centrom pandémie,“ uviedol Kluge na tlačovej konferencii minulý týždeň.
Martin McKee, odborník na európske verejné zdravie z londýnskej Školy hygieny a tropickej medicíny pre americký spravodajský portál VOX uviedol tri kritéria, ktoré by mali byť kľúčové pri rozhodovaní o uvoľnení reštriktívnych opatrení. Po prvé, krivka počtu nových úmrtí musí klesať. Po druhé, index nákazlivosti by mal byť jedna alebo menej, čo znamená, že infikovaný človek by mal v priemere nakaziť iba jednu ďalšiu osobu. Po tretie, vlády by mali mať k dispozícii dostatok presných dát, predovšetkým o tom, koľko ľudí je nakazených a s koľkými ľuďmi boli nakazení v kontakte. Kým nebudú splnené všetky tri kritéria, McKee odporúča zachovať predovšetkým opatrenia tzv. sociálneho odstupu.
Po prvé, krivka počtu nových úmrtí musí klesať. Po druhé, index nákazlivosti by mal byť jedna alebo menej. Po tretie, vlády by mali mať k dispozícii dostatok presných dát. Kým nebudú splnené všetky tri kritéria, McKee odporúča zachovať opatrenia.
K opatrnosti nabádajú aj výsledky novej štúdie, ktorú publikoval prestížny medicínsky žurnál The Lancet. Na základe modelu správania sa pandémie v Číne môžno opatrenia úplne zrušiť až po tom, ako sa objaví vakcína proti ochoreniu, tvrdia autori práce. Štúdia totiž ukazuje, že aj keď sa v počiatočnej fáze prepuknutia nákazy vďaka prísnym opatreniam podarí znížiť index nákazlivosti pod číslo jedna, len čo sa opatrenia uvoľnia, nové prípady začnú znova exponenciálne narastať. Tento nárast sa dá následne zastaviť iba ďalšími agresívnymi opatreniami.
Varovaním môže byť je aj vývoj situácie vo Švédsku. Politici tam tiež prijali opatrenia proti šíreniu pandémie, ale tie mali miernejšiu podobu a väčšinou ostávali v rovine odporúčaní. Ukázalo sa však, že miernejšie opatrenia znamenajú vyšší nárast infikovaných, ako aj rýchlejší nárast úmrtí. V dôsledku toho sa dnes Švédsko namiesto uvoľňovania pripravuje skôr na sprísňovanie reštrikcií. To vyvoláva otázku, či podobne neskončia pokusy o uvoľnenie v iných krajinách.
„Tieto krajiny podstupujú experiment. Čo nemusí byť zlá vec, ale ako to už pri experimentoch býva, musia znášať aj riziká,“ hodnotí McKee plány niektorých európskych krajín uvoľniť opatrenia.
Ak sa vláda na Slovensku rozhodne pre opatrnejší postup, môže to mať svoje výhody. V priebehu troch týždňov budeme totiž vidieť prvé výsledky experimentov v Dánsku, Nórsku alebo Rakúsku bez toho, aby sme museli znášať rovnaké riziká. Rovnako sa však môžeme pripojiť ku krajinám, na ktoré bude najbližšie týždne zvyšok sveta pozerať s napätím, obavami, ale aj nádejou.
– titulná fotka: Hlavné nádražie v Kodani, Katrine Bengtsson (Unsplash)
