Koho vlastne volím do Európskeho parlamentu? Nechal som si vysvetliť na modelovom príklade – Martin Poliačik, SaS a Aliancia liberálov a demokratov pre Európu. Na moje otázky odpovedal analytik EurActiv.sk Rado Geist.
Pri zvažovaní koho voliť do Európskeho parlamentu mám pred sebou niekoľko kritérií. Prvým je osoba poslanca, jeho priority, doterajšia aktivita, dôveryhodnosť a podobne. Druhým kritériom je jeho príslušnosť k politickému subjektu pôsobiacemu v rámci Slovenska. Tretím kritériom je to, k akej politickej skupine strana patrí v rámci EP. Môžeš mi povedať, ktorému z týchto kritérií by som mal venovať väčšiu pozornosť?
V prvom rade, rozhodnutie je vždy subjektívne – a aj faktory voľby sú subjektívne. Neexistuje žiaden „objektívne správny“ postup, je však niekoľko skutočnosti, ktoré treba brať do úvahy.
Šance individuálneho poslanca presadiť niečo podstatnejšie v Európskom parlamente (zmenu v návrhu legislatívy, zablokovanie/umožnenie prijatia legislatívy, iniciovanie správy a pod.) sú prakticky nulové, ak sa nevie oprieť o širokú podporu. Veľká väčšina hlasovaní prebieha po línii politických skupín (od rozhodnutí o rozdelení europoslancov do výborov, cez prideľovanie správ spravodajcom, po hlasovanie o dodatkoch a dokumentoch ako takých). Z tohto pohľadu sú pre politický život v Európskom parlamente veľké politické skupiny zásadné – a členstvo v nich je veľmi dôležitým faktorom vplyvu národných politických strán a ich europoslancov.
Z toho, čo hovoríš vyplýva, že by som mal pri rozhodovaní klásť dôraz na to, ktoré z veľkých politických zoskupení európskeho parlamentu svojim hlasom podporím?
Áno, s určitým dodatkom. Európske politické skupiny nie sú názorovo jednoliate (resp. niektoré sú viac, iné menej). Aby sme použili konkrétny prípad – SaS je súčasťou európskych liberálov (Aliancia liberálov a demokratov pre Európu – ALDE). Jej predstavitelia však budú asi ťažko zdieľať eurofederalistické názory šéfa liberálov Verhofstadta (a teda aj viacerých liberálnych strán z iných štátov). Vzhľadom na spôsob, akým sú organizované voľby do EP, však slovenský volič nevolí Verhofstadta (Junckera, Schultza atď.), ale SaS (a SDKÚ/KDH/SMK/Most, Smer atď).
Tieto strany sa uchádzajú o dôveru voličov s vlastným programom – viac, či menej zhodným s programom „svojej“ politickej skupiny. A ak budeme trochu optimistami, môžeme predpokladať, že ich europoslanci sa budú snažiť presadzovať práve tento program. Čiže kritérium „národnej“ politickej strany musíme pri rozhodovaní brať do úvahy.
Akú úlohu v tom zohráva individualita poslanca, jeho osobné hodnoty a priority?
Vplyv europoslanca, jeho schopnosť presadzovať záujmy, preferencie voličov, ktorí mu dali hlas, sa v prvom rade odvíja od osobnej aktivity a jeho schopností. Pri každom jednom kandidátovi – bez ohľadu na členstvo v strane, a teda aj politickej skupine – sa má preto zmysel pýtať, čo doteraz dokázal, či je dôveryhodný, aké má predpoklady plniť svoje sľuby.
Poďme si to vysvetliť na konkrétnom prípade. Povedzme, že mi je sympatický konkrétny poslanec. Ako príklad uvediem Martina Poliačika z SaS. Na druhej strane jeho materská strana SaS, jej pôsobenie v slovenskej politike, ani euroskeptická agenda mi sympatické nie sú. A ešte iný názor mám na politickú skupinu liberálov ALDE, ku ktorej patrí SaS v Európskom parlamente. Ako sa mám z toho vymotať?
Vo voľbách volíš politické strany. Každá z nich (vrátane SaS) má politický program a predpokladám, že očakáva, že za tým programom jej kandidáti stoja a sú ho ochotní presadzovať. Samozrejme, majú aj svoje vlastne „témy“ a „priority“, no tie sú rozvinutím, nadstavbou, resp. minimálne nie sú v protiklade s programom strany. Čiže, ak volíš Poliačika, volíš aj program SaS (v ktorom sa odrážajú aj postoje k EÚ). Iba, že by si veril, že ak sa tam Poliačik dostane, nebude sa cítiť programom svojej strany viazaný. No to ja neviem posúdiť.
Nemôžem sa napríklad spoľahnúť na to, že keď sa poslanec za SaS dostane do Európskeho parlamentu, prispôsobí sa programu politickej skupiny, ku ktorej bude patriť? A teda, že napríklad poslanci za SaS zľavia zo svojho euroskepticizmu?
Ako som povedal, hlasovania v EP bežia najmä po línii politických skupín. To ale len za jedného predpokladu: že sú postoje strán tvoriacich skupinu v danej otázke rovnaké, alebo podobné. Ak nie sú, jednota skupiny býva narušená, a europoslanci sa orientujú skôr programom „svojej“ strany, než skupiny. Samozrejme, môžeš dúfať, že SaS v dôsledku členstva v skupine liberálov zo svojich euroskeptických postojov zľaví (alebo si môžeš myslieť, že je to len predvolebná rétorika, snaha zviezť sa na nepopularite EÚ). Ale to neviem posúdiť.
Len na okraj, konkrétne pri skupine liberálov (ALDE) je otázne, či vôbec vydržia ako jednotná skupina. V súčasnosti je tam veľké napätie medzi euro-kritickými, viac ekonomicky liberálnymi stranami (Nemci, liberáli zo severnej Európy, sem patrí aj SaS) a eurofederalistickými, ekonomicky viac centrickými liberálmi (Belgičania, Francúzi a ďalší).
Z toho, čo si povedal mi vychádza, že pri voľbe je rozumné zohľadňovať všetky tri kritéria a snažiť sa hľadať medzi nimi rovnováhu?
Áno, presne tak. Členstvo slovenskej strany vo väčšej politickej skupine je dôležité z hľadiska vplyvu na rozhodovanie v EÚ. Väčšina rozhodnutí beží v Európskom parlamente po línii politických skupín. Ak však strany v politickej skupine nemajú k nejakej otázke jednotný postoj, poslanci sa orientujú skôr podľa programu „svojich“ národných politických strán (štatistika hovorí, že Poliačik by hlasoval skôr ako Sulík, než ako Verhofstadt). V každom prípade osobnosť kandidáta je „nevyhnutnou podmienkou“ – lenivec, hochštapler, či hlupák takým ostane bez ohľadu na to, v akej je skupine (to však asi nie je Poliačikov prípad).
Ďakujem za odpovede. No musím priznať, že to nie je vôbec jednoduché.
Nie je zač. Nemohol som žiaľ dať jednoznačné odpovede, lebo jednoznačné odpovede v tejto chvíli nepoznám. Pri diskusiách na podobné témy zvyknem hovoriť – ak by EÚ fungovala ako slušná, usporiadaná federácia, bolo by to všetko ľahšie.
– titulná fotka © European Union 2014 – European Parliament
