S prácami Mark Lynas-a som sa prvý krát stretol v čase, keď som hľadal podklady k pripravovanému článku o rizikách a prínosoch GMO technológií. Jeho prednášky ma okamžite zasiahli. Nie len kvôli zaujímavým informáciám k samotnej téme, ale aj preto, že životný príbeh autora mal čosi spoločné s mojim.
Mark Lynas ako enviromentálny aktivista v 90-tych rokoch 20. storočia stál pri vzniku zeleného hnutia proti GMO technológiám vo Veľkej Británii. Osobne sa zúčastnil protestných akcií, počas ktorých aktivisti vytrhávali políčka s geneticky modifikovanými plodinami. V roku 2013 sa na úvod prednášky, ktorej preklad prinášam, za túto činnosť ospravedlnil. Dôvod radikálnej zmeny svojho myslenia popísal jednoducho: „objavil som vedu“.
V 90. rokoch som podobne ako Mark Lynas patril medzi zelených aktivistov a podieľal som sa na viacerých ekologických kampaniach. Zúčastňoval som sa aj radikálnejších tzv. priamych akcií za záchranu prírody a som presvedčený, že keby v tom čase u nás prebiehala podobná kampaň proti GMO ako vo Veľkej Británií, bol by som medzi aktivistami, ktorí by vytrhávali geneticky modifikované plodiny.
Ako eko-aktivista som sa angažoval v témach, o ktorých som nemal žiadne systematické odborné vedomosti. Viac ako poznanie bola hnacím motorom mojich aktivít viera. Jej predmetom bola romantická predstava o ľuďmi nedotknutej prírode, ako zdroji všetkého dobra. Kľúčovým slovom bola „prirodzenosť“, novodobá verzia náboženských predstáv o rajskej záhrade. Vzďaľovaním ľudí od „prirodzenosti“ vznikalo všetko zlo sveta. Choroby, násilie, sociálna nespravodlivosť, utrpenie, vojny, bolesť a smútok. Jediná cesta ako to bolo možné napraviť bol „návrat k matke Zemi“.
Nedôvera k vedeckému poznaniu a moderným technológiám zohrávali v mojich aktivitách významnú úlohu. Rovnako ako Mark Lynas, tiež som sa podieľal na rozvoji toho, čo on nazval „anti-vedeckým hnutím“. A rovnako ako on dnes cítim, že to nebolo správne.
Rovnako ako Mark Lynas, tiež som sa podieľal na rozvoji toho, čo on nazval „anti-vedeckým hnutím“. A rovnako ako on dnes cítim, že to nebolo správne.
Rôzne podoby romantickej predstavy o „návrate k prírode“ sú nedeliteľnou súčasťou našej kultúry. Inšpirovali vznik hodnotných umeleckých diel, ovplyvnili vznik trendov životného štýlu a nepochybne obohatili život mnohých ľudí. Na druhej strane sa ukazujú byť aj veľmi nebezpečnými, najmä vtedy, keď viera v akýsi hmlistý ideál „prirodzenosti“ bráni ľuďom racionálne premýšľať o problémoch, ktorým musia reálne čeliť.
Jedným z ukážkových prípadov je hystéria spojená s GMO technológiami. V priebehu posledného roku som sa viac krát zúčastnil vášnivých diskusií na túto tému a bol som prekvapený očividnou nerovnováhou, ktorá v diskusiách panovala. Množstvo silných emócií, hraničiacich s apokalyptickými predstavami, bolo podložených minimálnym množstvom spoľahlivých vedeckých informácií a odborných znalostí.
Uvediem jednu zaujímavú skúsenosť. V nedávnych dňoch som sa zúčastnil online kurzu Coursea s názvom What plants know, ktorý viedol profesor Daniel Chamovitz z Tel Avivskej univerzity. Kurz nebol venovaný problematike GMO, v skutočnosti poskytoval úvodné informácie o biológií rastlín, o tom, ako rastliny vnímajú svet, ako komunikujú a čo všetko „vedia“. Avšak krátka zmienka profesora Chamovitza o nádejných prínosoch nových biotechnológií počas jednej z jeho video-prednášok vyvolala vášnivú debatu. Diskusie boli čoskoro zahltené množstvom strašidelných predpovedí toho, čo nás čaká, ak rýchlo nezakážeme technológiu genetických manipulácií. Čeliac lavíne zväčša ničím nepodložených poplašných správ, rozhodol sa profesor Chamovitz uskutočniť nasledovný experiment – vytvoril nové diskusné fórum, kde mohli študenti vkladať iba informácie podložené vedeckými zdrojmi. Účastníci diskusie boli vyzvaní, aby nehodnotili jednotlivé príspevky na základe toho, či sú blízke ich názorom, ale podľa toho, nakoľko je uvedený zdroj dôveryhodný. Následná diskusia zrazu vyzerala úplne inak – ukázalo sa, že väčšina dôveryhodných vedeckých zdrojov svedčí v prospech rozumného využívania biotechnológií a GMO.
Podobný princíp by pomohol aj mnohým diskusiám na sociálnych sieťach. Tie fungujú ako hydepark, kde si môže povedať každý, čo chce, bez toho, aby musel uviesť spoľahlivý zdroj svojich argumentov. Poplašné správy sa vo všeobecnosti tešia úspechu, pretože sú emotívne a nevyžadujú namáhavé štúdium problematiky. Človek si radikálny názor na akúkoľvek tému môže vytvoriť behom pár minút.
V istom okamihu som si povedal, že namiesto písania nekonečného množstva diskusných príspevkov, bude užitočnejšie spracovať tému do jedného uceleného textu. Začal som zhromažďovať zdroje a podklady pre článok o GMO. Vtedy som narazil na práce Marka Lynasa a zistil, že niekto to už napísal oveľa lepšie. Ozval som sa preto autorovi, získal som povolenie na zverejnenie jeho prác a pustil sa do prekladania. Vďaka tomu si teraz môžete prečítať preklad jeho známej prednášky Lecture to Oxford Farming Conference v slovenskom jazyku pod názvom GMO – strašiak, ktorý môže zachrániť životy.
Jeden komentár
P. Ritomský, váš príbeh mi zdiaľky pripomína ten môj. Kedysi som bola veriaca, dušou veľmi pro-eko-green-whatever, síce som sa nezúčastňovala žiadnych hnutí ani akcií (kvôli prirodzenému odporu voči davom a presadzovaniu svojho názoru týmto spôsobom) ale moje myslenie fungovalo na rovnakej vlne.
Long story short, cez Pratchetta som sa dostala ž k Dawkinsovi, Saganovi, Hawkingovi, Triversovi, Darwinovi a vedecko-náučnej literatúre všeobecne, začala som aktívne čítať osla (www.osel.cz), narazila som na in vivo, potom na rovnakých skeptikov akým som sa ja sama stala a uvedomila som si, ako veľmi som sa zmenila vďaka nadobudnutým vedomostiam. A uvedomujem si aj to, že keď som to dokázala ja, dokáže to skutočne ktokoľvek.
Akonáhle sa človek zbaví pseudo-morálnych nánosov tak vlastných spoločnosti v ktorej žijeme (v Dánsku a Holandsku je z toho čo som čítala a počula situácia úplne iná), začne vnímať svet inak – triezvejšie, kritickejšie, a hlavne bez potreby rozhodovať o tom, čo je správne a čo nie iba na základe emócií a predsudkov.
Každý deň zisťujem že sa ešte stále mám čo učiť, ale naučila som sa to podstatné – nesúdiť, ale snažiť sa o čo najviac informácii z rôznych zdrojov a overovať tieto informácie. Zrazu mám úplne iný pohľad na svet, a možno sa to niekomu môže zdať absurdné, ale oveľa optimistickejší. Váš blog je super, šíri vedu a vzdelanie a pozerá sa na veci presne tým správnym, triezvym pohľadom aký by si mali osvojiť všetci ľudia. Bojuje s konšpiračnými teóriami a s predsudkami, a to považujem za heroický výkon.
Proste, super, vďaka za to 🙂