Rodové scitlivovanie je primárne zamerané proti rodovo stereotypnej kultúre, ktorá je v našich podmienkach ešte stále „na koni“, silne sýtená kresťanskou tradíciou. Rodovo stereotypná kultúra v konečnom dôsledku vedie k výraznému znevýhodňovaniu žien vo všetkých oblastiach života – vo vzdelávaní, pracovne, ekonomicky, v rodine, v intímnom živote, vrátane sexuality, tvrdia v rozhovore psychológovia Gabriel Bianchi a Ivan Lukšík.
Skupina odborníkov, pod vedením neoficiálneho hovorcu doc. MUDr. Alojza Rakúsa, CSc., 1.júna zverejnila materiál s názvom Vyjadrenie a výzva lekárov, psychológov a iných odborníkov ku vplyvu rodovej ideológie na duševné zdravie detí. „Vo výzve chceme upozorniť na to, že tzv. rodovo citlivá výchova je pre deti minimálne veľmi riziková a pravdepodobne aj veľmi nebezpečná,” povedal na tlačovej konferencii psychiater a bývalý minister zdravotníctva Alojz Rakús.
V priebehu niekoľkých dní na iniciatívu zareagovala iná skupina psychológov a pedagógov, ktorí výzvu zásadným spôsobom odmietli. V ich otvorenom liste sa okrem iného uvádza: “Vedecké poznanie akumulované v ostatnom štvrťstoročí jasne ukazuje, že otázka rodovosti vo výchove a školskom vzdelávaní má plné opodstatnenie. Neexistujú overené poznatky o tom, že rodovo citlivá výchova v školskom prostredí vedie k patologizácii vývinu detí a že by táto stránka výchovy radikálne menila podstatu školskej socializácie.”
Medzi signatármi otvoreného listu sú uvedení aj Gabriel Bianchi, doc. PhDr., CSc. (psychológ) riaditeľ ÚVSK SAV a Ivan Lukšík, prof., PhDr., CSc. (psychológ a pedagóg), odborník v problematike sociálnej psychológie sexuality. Oboch som požiadal v súvislosti s týmto odborným sporom o zodpovedanie niekoľkých otázok.
Ivan Lukšík, prof., PhDr., CSc., sociálny a pedagogický psychológ, zaoberá sa výskumom kultúry školy a detí v ťažkých životných situáciách a tiež sociálnymi a pedagogickými otázkami sexuality, rodu a reprodukcie. Vedie kurz pre doktorandov, zameraný na metodológiu výskumu. Je spoluautorom publikácií: Sexualita a rodovosť v sociálnych a výchovných súvislostiach, Sociálne otázky HIV/AIDS, Kultúra školy a výchovných zariadení a ďalších. Je členom redakčnej rady časopisu Human Affairs. Podieľal sa na realizácii výskumných a aplikačných projektov zameraných na sexuálne a reprodukčné zdravie v spolupráci s WHO, IOM a ďalšími organizáciami.
Rodové scitlivovanie je málo známy pojem, mohli by ste na úvod vysvetliť, čo to znamená?
Lukšík: Ak hovoríme o výchove a vzdelávaní, je to taký pedagogický prístup, ktorý zohľadňuje špecifické potreby dievčat a chlapcov, žiadnu z týchto skupín neznevýhodňuje, zviditeľňuje a problematizuje rodové stereotypy (u detí, ale najmä v prístupe učiteliek a učiteľov), ktoré môžu byť prekážkou individuálneho rozvoja dieťaťa.
Rodovo citlivý prístup, resp. výchova je potrebná najmä preto, lebo učiteľky a učitelia často neuvedomelo pristupujú k chlapcom a k dievčatám rozdielne, v duchu rodových stereotypov a tým jedných aj druhých o niečo oberajú, resp. ich znevýhodňujú.
Vyhlásenie iniciatívy doc. MUDr. Alojza Rakúsa, CSc. a obsah vášho otvoreného listu sú na prvý pohľad v priamom rozpore. Ako môže laická verejnosť posúdiť spor, v ktorom na oboch stranách stoja odborníci?
Bianchi: Diskusia medzi odborníkmi na medzinárodnej úrovni dávno prebehla, jej výsledky sa premietli a premietajú do zásadných medzinárodných a národných dokumentov v oblasti ľudských práv, edukácie, zdravotníctva. Stanovisko skupiny okolo doc. Rakúsa, ktoré je evidentne v rozpore s týmito dokumentami a legislatívou, je preto v najlepšom prípade „disentové“. Zrejme ich hodnotovým stanoviskám nevyhovuje, k čomu sa vývoj odbornej a verejnej mienky uberá v 21. storočí.
Tvrdíte teda, že to nie je vedecký spor, ale skôr stret odlišných hodnôt?
Bianchi: Iniciatíva doc. Rakúsa sa snaží zaštítiť odbornými argumentmi, ktoré v súčasnosti neexistujú, alebo existujú v nedôveryhodnej podobe (napr. spochybnená štúdia Marka Regnerusa). Je však poľutovaniahodné, že vo svojom stanovisku nepomenúvajú hodnotové zdroje, z ktorých vychádzajú.
Odlišné hodnoty v tomto prípade bránia odborníkom v dosiahnutí vedeckého konsenzu?
Lukšík: Vedecká diskusia, ktorá môže viesť ku konsenzu predpokladá, že jedna aj druhá strana je zorientovaná v súčasnom stave poznania v danej oblasti, pozná štúdie „pre a proti“ (najlepšie keď autori sami v danej oblasti realizujú výskum), vie ich odborne a metodologicky zhodnotiť a ide jej o posunutie, obohatenie poznania a nie o hájenie svojich záujmov.
Nie je to tak, že nedostatok exaktného poznania vytvára priestor pre ideologické spory?
Bianchi: Vedecké poznanie nikdy nebude „absolútne“. Ak niekomu nevyhovuje, teda ak výsledky vedeckého poznania nesedia jeho či jej hodnotovým preferenciám, prirodzene hľadá spôsoby ako ho spochybniť, prípadne pretlačiť svoju interpretáciu.
Na otázku „Predstavuje rodovo citlivá výchova pre deti riziko a nebezpečenstvo?“ nie je možné nájsť vedeckú odpoveď, ktorá nebude pripúšťať rôzne interpretácie?
Lukšík: V sociálnych vedách sú rôzne interpretácie podobných javov dosť bežné. V každom prípade by sa však interpretácie mali zakladať na výskume, pozorovaní a faktoch a nie na motivácii niekoho strašiť, vytĺkať politický kapitál a podobne. Záleží teda na tom, či sú dobre podložené a či prešli oponentúrou vedeckej komunity. Ak by tvrdenia pána Rakúsa boli podložené a prešli oponentúrou vedeckej komunity, tak sa môžeme nad nimi zamýšľať.
Bianchi: V otázke typicky novinársky „tlačíte na pílu“. Súčasný stav vývoja ľudskej civilizácie, jej historická reflexia a vedecké poznanie hovoria, že rodovo citlivá výchova je nanajvýš potrebná a neškodná. Interpretácia je však niečo úplne iné. Ak sa postavíte na extrémistické východiská a začnete interpretovať, dostanete extrémnu interpretáciu.
Pýtam sa preto, lebo ak nedokáže ku konsenzu dospieť odborná verejnosť, o to ťažšie sa k nemu dospeje na politickej úrovni.
Bianchi: Pokiaľ sa niekto snaží nájsť konsenzus medzi stanoviskami, ktoré sú hodnotovo protikladné, nikdy sa to nemôže podariť. Hodnotový priestor EÚ je dominantne orientovaný liberálne a teda ľudsko-právne. Ak však vytiahnete do diskusie argumenty, ktoré majú vo svojom pozadí ultrakonzervatívne hodnoty, treba zabudnúť na možnosť konsenzu. V politickej aj obchodnej praxi je praktickejší koncept „konsent“, ktorý neznamená, že „všetci sú za“ (ako pri konsenze), ale že „nikto nie je proti“, resp. aj tí, ktorí nie sú za, dokážu s daným riešením žiť. Ak by sa v politickej praxi išlo vždy iba po konsenze, nikdy by sa žiadne rozhodnutia nepodarili.
Vedecké poznanie nikdy nebude „absolútne“. Ak niekomu nevyhovuje, prirodzene hľadá spôsoby ako ho spochybniť.
Vráťme sa napäť k vede. Akým spôsobom sa k rozdielnym stanoviskám, ktoré podpísali odborníci, môže postaviť kriticky zmýšľajúci človek? Na základe akých kritérií sa môže laik rozhodnúť, ktorý názor má považovať za vedecký podložený?
Bianchi: Kritériá odbornosti sú dnes dosť dobre definované: poznatky publikované v medzinárodných vedeckých časopisoch s procedúrou obojstranne slepého posudzovania rukopisov, stanoviská vedeckých a akademických inštitúcií, ktorých zriaďovateľmi nie sú ideologické a náboženské organizácie. A, samozrejme, permanentné sledovanie problematiky, pretože výskum a poznanie ide míľovými krokmi a niekedy aj spochybní to, čo sa v predchádzajúcej fáze nedalo – napr. z metodologického hľadiska – analyzovať.
Naviac, treba ešte aj ostražitosť, pretože napriek všetkým poistkám, aj vo vedeckom časopise sa niekedy podarí nekorektnými postupmi pretlačiť niečo, čo sa veľmi rýchlo ukáže ako účelová interpretácia. Takým prípadom je práve štúdia Marka Regnerusa, o ktorú sa, o.i., opiera aj doc. Rakús.
Širšia verejnosť na také podrobné sledovanie problematiky však často nemá čas. Bežný človek vidí dve skupiny ľudí s vedeckými titulmi, ktorí sa nevedia na niečom zhodnúť.
Lukšík: Súhlasím, laickej verejnosti bude zrejme cudzí jazyk a vedecké vyjadrovanie, ktoré používa jedna aj druhá strana. Rodová problematika sa ešte nestala súčasťou bežnej reči a ľudia, ktorí v tejto oblasti nemajú základnú spoločensko-vednú vedomosť (len na vysokých školách spoločenského a humanitného zamerania, prípadne na umeleckých školách, bývajú k tejto téme aspoň základné kurzy) môžu mať problém sa v tejto oblasti zorientovať. Téma rodovej citlivosti sa u nás bez výraznejšej diskusie stala súčasťou ľudsko-právnej agendy aj legislatívy. Na západe však týmto legislatívnym zmenám predchádzala spoločenská diskusia.
Téma rodovej citlivosti sa u nás bez výraznejšej diskusie stala súčasťou ľudsko-právnej agendy aj legislatívy. Na západe však týmto legislatívnym zmenám predchádzala spoločenská diskusia.
Čo by ste poradili laikovi, akým som napríklad ja? Ako sa mám v tomto spore, ktorý je vedený odborným jazykom, zorientovať?
Lukšík: Prvá možnosť pre laikov je spoliehať sa, že západná vedecko-odborno-laická diskusia o tejto téme dospela k dobrým záverom. Druhá možnosť je, že sa laik spoľahne na vedecké autority, ktoré sa danej téme dlhodobo venujú, sú nezávislí a kritickí v svojom myslení, aj voči sebe a nemajú dôvod, ani ideologické pozadie presadzovať jedinú trvalú pravdu (uznávam, pre laikov to nie je práve najľahšie). A tretia, zrejme najjednoduchšia možnosť, je porovnať vedecké argumenty s tým, čo človek pozoruje vo svojom okolí. Ak doprajeme deťom možnosť voľby a dopredu neurčujeme, čo majú robiť, ako sa budú správať – budú sa chlapci hrať len s autíčkami a stavebnicami a dievčatá len s bábikami?
Ak doprajeme deťom možnosť voľby a dopredu neurčujeme, čo majú robiť, ako sa budú správať – budú sa chlapci hrať len s autíčkami a stavebnicami a dievčatá len s bábikami?
Bianchi: Že je niečo verejnosti ťažko prístupné kvôli odbornému jazyku, by malo trápiť aj médiá. Médiá sa musia zaujímať o to, čo hovoria odborníci a mali by sa snažiť komunikovať to verejnosti. Či už je to konsenzuálne alebo konfliktné. Médiá u nás však stále žijú senzáciami a krvou. Nehovoriac o tom, že médiá – najmä tie verejnoprávne – by malo trápiť aj iné – že dlhodobo upierajú priestor všetkým menšinám, ktoré nevyhovujú súčasnej homofóbnej a „inofóbnej“ verejnej mienke na Slovensku. Mali by si napr. preštudovať, čo o tzv. komunikačných obligáciách vo verejnom priestore píše Onora O’Neillová.
Viete mi v jednoduchosti vysvetliť v čom je podstata sporu medzi iniciatívou doc. Rakúsa a signatármi vášho otvoreného listu?
Bianchi: Boj proti rodovému scitlivovaniu je do veľkej miery poháňaný ultrakonzervatívnymi názormi, v ktorých hrá významnú rolu homofóbia. Pre mnohých bojovníkov proti sexuálnej emancipácii je však zrazu veľmi „výhodné“ bojovať proti rodovému scitlivovaniu, pretože to na prvý pohľad vyzerá menej extrémisticky.
Rodové scitlivovanie je primárne zamerané proti rodovo stereotypnej kultúre, ktorá je v našich podmienkach ešte stále „na koni“, silné sýtená kresťanskou tradíciou. Rodovo stereotypná kultúra v konečnom dôsledku vedie k výraznému znevýhodňovaniu žien vo všetkých oblastiach života – vo vzdelávaní, pracovne, ekonomicky, v rodine, v intímnom živote, vrátane sexuality. Obrazne povedané, v 21. storočí v centre Európy už nemôže byť „muž hlavou na krku ženy“.
Boj proti rodovému scitlivovaniu je poháňaný ultrakonzervatívnymi názormi, v ktorých hrá významnú rolu homofóbia. Pre bojovníkov proti sexuálnej emancipácii je veľmi „výhodné“ bojovať proti rodovému scitlivovaniu, pretože to vyzerá menej extrémisticky.
Ako sa to týka obyčajného človeka, ako sa premieta do života jeho detí? Je to otázka učebných osnov, sexuálnej výchovy, alebo spôsobu akým sa učia deti používať jazyk?
Bianchi: Rodové scitlivovanie zďaleka nie je iba o jazyku alebo sexuálnej výchove. Rodovo citlivá výchova by mala byť prierezová. Spochybňovanie dominantnosti mužského princípu v histórii a v súčasnosti a rozvíjanie psychologických zručnosti pre rodovú emancipáciu.
Prirodzene, oblasťou, kde by sa rodové scitlivovanie malo realizovať, je aj sexuálna výchova, ktorá však je v súčasnosti v školskom systéme SR na pomedzí entuziazmu a disentu. Osnovy ju vytlačili do fakultatívnej polohy a v skutočnosti ju realizujú len nadšenci, ktorým treba vzdať hold.
Psychologické a pedagogické metódy použiteľné v rodovom scitlivovaní sú veľmi rôznorodé a môžu obsahovať napríklad aj prvky empatizácie, či preberania rolí – keď sa formou hry deťom umožní prežívať diskrimináciu príslušníkov iného pohlavia, sexuálnej orientácie, etnicity, veku a podobne. Ak je niekto poháňaný homofóbiou, rád v tom vidí „výrobu homosexuálov“.
Máte prehľad o tom, či podobné diskusie prebiehajú aj v okolitých štátoch EÚ?
Bianchi: Vývoj v každej krajine má svoje osobitosti. V podobnej „pasci“ konzervativizmu, ako Slovensko, je napríklad najnovšia krajina EÚ Chorvátsko. Ale je paradoxné, že aj ultrakonzervatívné bašty „kresťanských“ hodnôt sa zrazu pohnú. Na Malte, ktorá je pod permanentným tlakom EÚ kvôli pretrvávajúcemu zákazu interrupcií sa – čuduj sa svete – túto jar podarilo v parlamente presadiť legislatívu o registrovanom partnerstve dvoch osôb rovnakého pohlavia. Teda ľudsko-právnu legislatívu, ktorú z populistických dôvodov súčasná sociálno-demokratická garnitúra na Slovensku ignoruje a vyhlasuje za nedôležitú z hľadiska hierarchie politických cieľov.
Ak si odmyslíme iniciatívu doc. Rakúsa, ako hodnotíte situáciu na Slovensku z hľadiska uplatňovania princípov rodovej rovnosti – či už z hľadiska všeobecného povedomia, mediálneho priestoru, ale aj legislatívy?
Bianchi: Opatrenia na dosahovanie rodovej rovnosti sa v čase prístupu Slovenskej republiky do EÚ nedotiahli a po vstupe už na to nikto netlačí. Iba Brusel je každoročne nespokojný pri rodovom audite SR. Sme v akomsi zmrazenom stave – oficiálne inštitúcie vedia, kde by sme mali byť, ale zotrvačnosťou sa udržiava rurálna tradícia mužskej dominancie.
Stále viac mladých žien odmieta žiť svoj život v starom svete dominovanom mužmi.
Pozitívnu zmenu do nášho prostredia vnášajú medzinárodné a nadnárodné spoločnosti a inštitúcie, ktoré majú rodovú rovnosť vo svojich etických kódexoch. A potom sa ešte deje veľmi významná rodová emancipácia „zospodu“ – keď stále viac mladých žien odmieta žiť svoj život v starom svete dominovanom mužmi.
Aké konkrétne kroky by mala naša spoločnosť, resp. jej politická reprezentácia v uvedenej oblasti urobiť?
Bianchi: Aké kroky treba urobiť? Napríklad zaujať jednoznačne stanovisko k predmetnej „iniciatíve doc. Rakúsa“.
Ďakujem za rozhovor.
– titulná fotka Pietro Naj-Oleari Flickr/EU
15 komentárov
Ak celá táto “ výchova k rodovému scitlivovaniu“ a všetky tie nezmyselné omáčky okolo nie sú sociálnym inžinierstvom par excellence, tak už neviem čo by ním malo byť. Tvári sa to všetko strašne vedecky, veľké množstvo tzv. „sociálnych vedcov“ si na tom postavilo kariéru, zaštiťujú sa „nespochybniteľnými“ peer-review štúdiami v karentovaných publikáciách…ale to nič nemení na tom, že je to všetko len snaha formovať ľudské vedomie, jeho hodnotové základy a premýšľanie o svete nejakým konkrétnym spôsobom. Na tom samotnom by nebolo ešte nič zvláštne, lebo možno oprávnene tvrdiť, že metodologicky približne rovnakým spôsobom (výchovou) „indoktrinujú“ aj hodnotoví oponenti. Treba si to ale racionálne dať na misku váh a posúdiť, ktoré hodnotové východiská prispievajú k lepšej a súdržnejšej spoločnosti a blahu jej členov. Myslím, že v dôsledku mediálnej masáže stále viac ľudí začína chápať, že všetky tieto „rodové scitlivovania“, gender, LGBTI a celý ten korpus kultúrnych revolucionárov nie je žiadnym bojom proti diskriminácii a za rovnoprávnosť, ale naopak vytvára v spoločnosti konflikt a rozkol a z dlhodobého hľadiska morálny marazmus a sociálny a ekonomický rozvrat.
…hmmm – takze je to „umela konstrukcia“…:?)
Ja som si ale pri citani argumetov spomenula na svoje (uz bohuzial, velmi davne), detstvo.
Kazde Vianoce som totiz potajomky preplakala – lebo vzdy som dostala babiku, hoci som detsky roztuzne ocakavala lego…
Ale mala som smolu – bola som dievcatko – a kazdy si myslel, ze sa babike MUSIM potesit …a kedze som bola dobre slusne vychovane dieta – usmievala som sa a naoko som sa „tesila“. nevedela som sa hrat s babikami – a tak sa stali len akousi dekoraciou. Esteze som vzdy dostavala aj nekau knizku (tie neboli „gendrovo“ rozlisne na „dievcenske a chlapcenske“ – nastastie ma neobdarovavali „dievcenskymi romanmi “ – ale vacsinou to boli knizky o historii – rodovo neutralne:O)))
Ja by som si velmi zelala, aby ziadne dievcatko nemuselo preplakat tajne vianoce, lebo chcelo stavebnicu (ci auticko) a dostalo babiku…
A aby sa ziadny chlapec nemusel hanbit za to, ze sa mu nepaci lego – ale radsej by (hoci aj) vysival:O)
Nooo – ja si nemyslim, ze keby so mnou neboli zaobchadzali podla „stereotypov“ – dnes by som bola pricinou nejakeho „spolocenskeho rozvratu…:O) – iba by som mala krajsie spomienky na detstvo…a mozno by som dnes bola dalej aj v profesii, ktoru som si (aj napriek babikam:O) – predsa len vybrala…
zaujimava argumentacia:
namiesto otazky ci je to pravdive alebo nie tak sa to nazve ultrakonzervativne a problem je vyrieseny …
proste hanba 🙁
Pri odkazoch v článku na originálne listy to už viac jasné o čo tu ide a zároveň objasňujú záklané informácie, ktoré otvárajú podstatu listu p. Fullová-Rakús a spol. a tiež jeho odmietnutie p.Bianchi/Lukšík. Z článku najmä v úvode to nie je jasné. Som veľmi rada, že sa ozvala tá prvá skupina najmä v tejto celkovej dezorientácií spoločnosti a mnohých nás mladších ľudí, alebo v strednom veku. Aj zásadná opozícia podala argumenty, z ktorých je myslím hneď človeku jasné, kto je tu extrémista a experimentátor (? hazardér) v oblasti výchovy našich detí a zmien v spoločnosti. Je zaujímavé a neuveriteľné, že takéto veci propaguje ako oponent človek, ktorý len nedávno získal titul profesora a je učiteľ na vysokej škole! Druhý je riaditeľ ÚVSK SAV! To je snáď len zlý sen! Z ich listu, aj tohto rozhovoru, je cítiť prázdnu akademickú nadradenosť a postoj „my vieme, všetci ostatní sú zadubení hlupáci“ a … čo ja viem kresťania a pod.). Úplne fantastický je tento argument hodný psychoakademika cit. “ Ak doprajeme deťom možnosť voľby a dopredu neurčujeme, čo majú robiť, ako sa budú správať – budú sa chlapci hrať len s autíčkami a stavebnicami a dievčatá len s bábikami?“ Iste aj keď ich budete viesť k bábikám, tak si občas aj s chalanmi zahrajú napr. futbal. Já som to robila bežne ,nikto mi nebránil (som z nábožensky založenej rodiny) a kľudne ma brali medzi seba (občas som hrala lepšie ako viacerí z nich). Necítim sa nijako handy-kepovanou ako dievča (jednoducho s chlapcami bola občas väčšia zábava a navyše ma hnevali, že sa stále predvádzali a boli občas na smiech). Škoda, že sa nevenujete p. Bianchi + Lukšík a spol. niečomu užitočnému v oblasti detí a rodiny. Čo tak pomôcť ozajstným problémom v rodinách v ťažkých podmienkach? Ostatné nechajte na prírodu a normálny vývoj detí a mladých ľudí – tým už dnes nikto veľmi nemôže hovoriť, čo musia a čo nesmú. To je asi aj na škodu im aj nám.
Na druhej strane „Rodove scitlivovanie“ je nasiaknute marxistickou ideologiou az z nej trcia chlpy z Marxovej brady. Ja si neprajem aby sa katolicki extremisti, rovnako ako marxisticki socialni inzinieri starali do spolocnosti. Zoberte si to scitlivovanie a polozte si ho na policku vedla Leninovej busty. A este nieco, na svete existuju muzi a zeny, nieco maju spolocne,nieco rozdielne, skvele sa doplnaju a jeden bez druheho by nedokazali prezit. Neviem preco to niekomu prekaza, moj typ bude, ze nemoze na seba uputat pozornost inym sposobom tak sa zacne montovat do rodovej ideologie, alebo do environmentalnej multikulturnej cyklistiky atd. Taki aktivni sa vzdy nasli a nakoniec boli zomleti sukolim, ktore pomahali zostrojit. Myslim, ze pred podobnymi jedincami je potrebne mat sa na pozore…
Stoji za precitanie http://www.mises.cz/clanky/intelektualove-a-socialismus-1490.aspx dost dobre to vystihuje tych panov s ktorymi je spravene interview
http://tech.sme.sk/c/7279627/muzi-nie-su-rovnaki-ako-zeny-maju-ine-mozgy.html
Mna vzdy vedia tak pobavit tie komentare pod clankami, ktore na rozdiel od svojich oponentov, maju aj nejaku argumentaciu. Ok, tento mozno nebol prave najobsiahlejsi, ale uz som citala naozaj jednoducho, laicky napisane vysvetlenia, co je to ten gender, vychova k genderovym rolam a podobne, az som si hovorila, ze to snad nemoze niekto nepochopit, a ono nie…stale to bolo nepochopene. Rovnako aj teraz. Ale ok, kto ma radsej konspiracie o nejakom socialnom inzinierstve, namiesto toho, aby mal trochu otvorenu mysel a aspon na 5 minut sa nad danou problematikou zamyslel (a idealne si k tomu precital aj nieco ine, ako tie „vystrazne“ a hlavne vyfabulovane clanky plne nezmyslov), tak nech si zije dalej v presvedceni o tom, aky moralny rozklad nas caka. Tak si zite dalej vo vasom cierno-bielom (ci ruzovo-modrom) svete, kde je vsetko jasne a „dane od prirody“ (nie, vobec na vas nevplyva aj spolocnost, vobec vas od detstva neformuje,…to len teraz prichadza to „socialne inzinierstvo“ ako totalna novinka) a kde mate presne nalinkovany cely zivot, lebo „to je tak normalne a vzdy to tak bolo“…(lebo dejiny nam vobec neukazuju rozlicne podoby spolocnosti, to je tiez len vymysel) a ludska spolocnost sa ani nemoze menit, lebo to by bolo samozrejme zle…Ja budem stale dufat, ze ludia sa naopak zmenit mozu a ze aj nasa spolocnost sa raz vyvinie k vacsej otvorenosti, slobode a tolerancii a nebude len otrokom predsudkov a davno prekonanych stereotypov.
Hm, tak neviem či som otrokom nejakých predsudkov keď chem mať partnerku ktorá je milujúca nežná matka, žena ktorá vie vytvoriť teplo domova; a keď ja túžim byť pre ňu mužom oporou ktorý sa vie pre ňu obetovať, ochraňuje, …a napríklad odhrnie sneh z parkoviska lebo som na to lepšie fyzicky vybavený. Isté úlohy lepšie zvláda žena, iné muž – sú v zajatí nejakých schém tí čo toto tvrdia? To pravdaže neznamená že žena nemôže byť špičkový vedec alebo top menežer a naopak že muž nemôže ostať na materskej dovolenke. Napriek tomu tvrdím že muž a žena sú krásne odlišní. Táto odlišnosť sa ale stiera aj pomocou podobných nezmyslov ktoré sú prezentované v tomto článku.
Pali, ja tomu rozumiem tak, ze je uplne v poriadku hladat partnerku podla Tvojich predstav. Ale nie je v poriadku predpokladat a ocakavat od *kazdej* zeny a dievcata, ze chce byt neznou a milujucou matkou, ktora vytvori teplo domova, alebo ze bude mat nejaku vlastnost ci schopnost, ktoru Ty (alebo hocikto) povazujes za zensku. A nie je v poriadku vedome ci nevedome smerovat kazde dievca do tejto roly a prehliadat tuzby, ambicie a talent v inych oblastiach – preto slovo *citlivost*. Clovek ma len jeden zivot a sledovanie toho, co vnima ako svoje poslanie a potreby, nemusi byt zlucitelne s plnenim ocakavani inych ludi.
A podobne nie je poriadku ocakavat ani od zeny, ktora *chce* byt matkou a tvorkynou tepla domova, ze bude v tomto podla Tvojich predstav, ze nebude potrebovat Tvoju pomoc, a ze nebude potrebovat cas na seba a svoje dalsie zaujmy.
Naozaj, tvrdiť že malé deti sa majú hrať a vžívať sa do rolí homosexuálov je trocha zvrátené, každý západne orientovaný akože odborník na túto tému sa iba snaží zneuctiť všetko pojmami typu „ultrakonzervatívne alebo katolícke“, je to trocha pochabé, pretože aj na túto problematiku existujú štúdie ktoré su pre a proti, a aj v západných liberálnych krajinách. Ak v uznávanom časopise sa prezentuje gender ideológia ako niečo dobré ešte to neznamená že nejaká rovnako odborná štúdia netvrdí niečo iné. A tiež je smutné že tvrdíte že na Slovensku je neviem ako všetko zaostalé, že dievčatá sú nútené hrať sa s bábikami a chlapci s autíčkami, je to blbosť .. toto závisí konkrétne od typu rodiny, ja mám 19 rokov a rada som sa hrávala aj s legom ale aj s barbínami, a nikto ma do ničoho nenútil, jednoducho ono ide o to že dievčatá hry s autíčkami väčšinou nebavili. A aj keď dievčatá barbíny nebavili, tak sa vždy nejako prikmotrili ku chlapcom a aj tak si robili svoje. Deti keď sa hrajú tak si robia väčšinou čo chcú, a tak by to malo byť. Ockovia často aj tie autíčka kupujú hlavne dievčatám, pretože nemajú chlapca.
Wau..tak toto je aky nezmysel – ako rodic sa uz naozaj zacinam bat o buducnost svojho dietata. Snad kazdy rodic ma pravo na to vychovavat dieta tak ako to je podla neho najlepsie. Odmietam aby MOJMU dietatu cudzi ludia vymyvali mozog s ideologiami a myslienkami ktore su proti mojmu presvedceniu. Co ked sa raz „spolocnost“ rozhodne ze aj pedofilia je „normalna“? Zacneme detom vstepovat aby si predstavovali ze su pedofili a ze je to normalne???? Tak ako pedofilia/ depresia/.. si myslim ze aj homosexualita je len psychicka choroba – akurat tuto chorobu uz akceptovala spolocnost pretoze si myslia ze je neskodna. ALE to ze je neskodna neznamena ze je v poriadku a mame v tom este ludi podporovat!
A snad ja ako RODIC nemam pravo MOJIM detom vstepit moje hodnoty? Nedovolim aby sa na mojich detoch robili POKUSY, pretoze ako pan psycholog v tomto clanku napisal, nemozu vediet co toto s detmi sposobi. Och, nedovolme robit pokusy na nasich detoch! Kazdy rodic ma pravo vychovavat svoje dieta – a ked ho este vychova aby dodrzovalo krestanske hodnoty tak tento svet bude este o trochu lepsi.
Ako môže laická verejnosť posúdiť spor, v ktorom na oboch stranách stoja odborníci?
Bianchi: Diskusia medzi odborníkmi na medzinárodnej úrovni dávno prebehla, jej výsledky sa premietli a premietajú do zásadných medzinárodných a národných dokumentov v oblasti ľudských práv, edukácie, zdravotníctva. Stanovisko skupiny okolo doc. Rakúsa, ktoré je evidentne v rozpore s týmito dokumentami a legislatívou, je preto v najlepšom prípade “disentové”. Zrejme ich hodnotovým stanoviskám nevyhovuje, k čomu sa vývoj odbornej a verejnej mienky uberá v 21. storočí.
Aj ja by som chcel reagovať, z článku na toto:
Ako môže laická verejnosť posúdiť spor, v ktorom na oboch stranách stoja odborníci?
Bianchi: Diskusia medzi odborníkmi na medzinárodnej úrovni dávno prebehla … (následne)
Lukšík: 1.Prvá možnosť pre laikov je spoliehať sa, že západná vedecko-odborno-laická diskusia o tejto téme dospela k dobrým záverom.
2. Druhá možnosť je, že sa laik spoľahne na vedecké autority, ktoré sa danej téme dlhodobo venujú, sú nezávislí a kritickí v svojom myslení, aj voči sebe a nemajú dôvod, ani ideologické pozadie presadzovať jedinú trvalú pravdu (uznávam, pre laikov to nie je práve najľahšie). 3.
3. A tretia, zrejme najjednoduchšia možnosť, je porovnať vedecké argumenty s tým, čo človek pozoruje vo svojom okolí. Ak doprajeme deťom možnosť voľby a dopredu neurčujeme, čo majú robiť, ako sa budú správať – budú sa chlapci hrať len s autíčkami a stavebnicami a dievčatá len s bábikami?
Vážení ,,odborníci“ vy vlastne tvrdíte, že v PRVEJ MOŽNOSTI, že tu na slovensku MY nie sme kompetentný sami posúdiť či tento trend a vplyv takejto výchovy na naše deti je zlý alebo dobrý?! Prečo západná? Prečo nie ja naša vedecká obec? Spochybňujete jej kompetencie? Teda máme byť ovce a žrať čo nám západ pošle? K tomuto vyzývate ľudí aby sa vzdali vlastného kritického myslenie? Vážení BOLI STE NIKEDY v takýchto krajinách? Lebo keby hej zistili by ste, že vlastne deti by ste v tej krajine NIKDY nevychovávali, lebo by vám z nich vyrástli MORÁLNE DEGENEROVANÍ ľudia!
Poďme k druhej MOŽNOSTI. Vy síce poviete ľuďom aby sa spoľahli na nezávislé vedecké autority, ale následne hneď ľuďom tlačíte do hlavy, že ale nesmieme veriť tým, ktorí sú podpísaní na liste proti vašej inciatíve. Tak ako? Veď vy vlastne popierate čo vlastne tvrdíte a nedávate ľuďom na výber. Akým spôsobom sú títo odborníci menejcenní alebo zaujatí? Škoda že som sa s vami nestretol v diskusii, inak dodávam, že ste hanbou SAV-ky a aj TU ktorá je vybudovaná na kresťanských hodnotách. Pýtam sa sám seba prečo vás nevyhodia? Asi sme v takom morálnom marazme, že to nikomu ani nedochádza aký jed vlastne rozširujete.
3. Možnosť. Veď to sa deje. Čo myslíte prečo sú ľudia proti vašej iniciatíve? No preto, lebo pozorujú, že to čo tvrdíte má a bude mať na výchovu vlastných detí katastrofálne dôsledky. VY to ale apriori vylučujete, akoby ľudia neboli kompetentní. Každý kto vychováva alebo vychoval vlastné deti je KOMPETENTNÝ. Deti nemajú len na západe, ale ja my tu doma!
Znovu si kladiem otázku prečo vás z tých funkcií nevyhodili. Vo vašej učebnici sexuálnej výchovy je uvedené, že je dobre ak sa používajú hry na sebaobjavovanie a deti sa majú sebaobjavovať.. Ako ste to mysleli? Rovnako že majú masturbovať.
Rovnako tak, som ja ultrakonzervatívny, keď chcem aby z môjho syna vyrástol normálny chlapec, ktorý si v budúcnu založí normálnu rodinu a vediem ho k tomu?
Na stránke slovenskej komory psychológov a vlastne už dlhšie prebieha diskusia o tom ako zvýšiť status psychológa v našej spoločnosti. Ja len dúfam, že vám to neuniklo vážený odborníci. Chcem len povedať, že ste vašou iniciatívou zas len prispeli k horšiemu vnímaniu tejto profesie na slovensku. ZATLIESKAJTE SI.
Čo sa týka jedného príspevku tu v diskusii istej pani ktorá popisuje, že dostala na Vianoce bábiku a nie lego a aká bola veľmi nešťastná. Viete, to nie je problém stereotypnej výchovy, ale problém vašich rodičov, že vám nerozumeli. Ja som tiež niekedy nedostal pod stromček čo som chcel a som tu. Ak vezmeme do úvahy, že lego je sexuálne neutrálna hračka, teda by spĺňala darček pre rodovo neutrálnej výchovy ktorú tu zavádzate. Hm napadlo vás milá pani, že sa môže stať, že dievčatká budú chcieť pod stromec bábiky a chlapci súpermanov, alebo hrdinov, no jedine čo dostanú od svojich ,,zlí“ rodičov bude lego. A budu plakať rovnako ako vy keď ste nedostali Bábiku. No ale keďže ste nedostali v detstve lego ale bábiku tak teraz všetko bolo zlé a všetko treba úplne zmeniť. Naozaj zatlieskajte si – vaša argumentácia je NADČASOVÁ a hodná archivovania. Prepáčte ale toto ste hádam nemysleli vážne.
Len toľko.
Odpoveď na otázku, či sa budú chlapci hrať s autíčkami a dievčatá s bábikami, keď ich nebudeme ovplyvňovať znie ÁNO!!!! Je mi ľúto, že títo páni ako odborníci o tom nevedia. Nech si trochu poštudujú genetiku a odborníkov, ktorí sa tomu venujú aj vo výskumoch s 1 dňovými deťmi.
Nie páni, gender ideológia je poháňaná patologickými ultraliberálnymi názormi.